45.kapitola

29. listopadu 2013 v 10:10 | Blacky |  Čierny vlk
Patrik sa skutočne snažil dohovoriť Adamovi. No ten trval na svojom, že proste mojej a vlastne aj jeho najlepšej kamoške bude bez neho fajn. Samozrejme, nezabudol dodať, že o malé, rovnako, ako o Kris sa postará. Naozaj preto nechápem, prečo teda nemôže byť rovno s ňou. Ale bolo to jeho rozhodnutie.
Kris sa so mnou nebavila už týždeň. Výslovne ma žiadala a vyjadrila svoj postoj, čo sa týkalo problematiky: Adam a otcovstvo, ja som ju proste nevypočula. Jej prosbu a preto už ju viac nezaujímam. Sprvu som si myslela, že si robí srandu, no keď naozaj úplne ignorovala moju osobu, začalo mi byť ťažko. No dobre, aj som si porevala na Patrikovom ramene, ktorý bol na mňa tiež nahnevaný, že som z neho urobila blbca, starajúceho sa do vzťahov iných. Ale bola som jeho drogou, takže sa na moju maličkosť nevydržal dlho hnevať.
Kris poslala Adama do prdele s ponukou finančnej podpory pre malinké v jej bruchu. Jej prdlík nepotrebuje vraj peniaze toho muža, čo ho vložil do jej brucha. Ona dokáže svoje dieťa zaopatriť aj sama. O tom to predsa vraj je, slobodná mamička. Fakt, že ju budú podporovať jej rodičia akosi prehliadala.
Snažila som sa každý deň, každý deň bez úspechu. Ale fakt, že som vždy pri správe videla fajočku, mi robil dobre. Ak by na mňa naozaj a úprimne srala ako tvrdila, správu by nikdy nečítala. Aspoň tak by to urobila tá stará Kris...
Moje telo sa napälo, keď ma profesor vyvolal k tabuli, neprepadla som, pochválen buď Patrik a doučovanie jeho spôsobom.
Spokojne som si šla sadnúť s jednou jedinou trojkou na tom odpornom zdrape tlačeného papiera a sľúbila si, že v júny to dám na dvojku, aby tam tie dve z chémie a matematiky, ktoré boli mojím prekliatím, neboli tak samé.
Patrik ma čakal pred školou, opierajúc sa o auto, v bunde farby jeho očí bol neskutočne sexy. Ešte som cítila jeho strnisko na svojej hrudi a polialo ma teplo. Ach, pokročili sme o level na pred a ja som bola happy ako také malé decko pod stromčekom plným darčekov
"Ahoj, kotě!" načiahol ku mne ruky a tvrdo si ma prirazil a pery. Hm, bonpari... Milovala som fakt, že jeho ústa vždy chutili po cukríkoch a keď to bol ananásový bonpar, svet nemohol byť krajší.
"Oslava alebo zapíjačka žiaľu?" pýtal sa, keď som sa pripútala a on nahodil blinker.
"Myslím, že zapíjačka úspešného pokračovania v ceste, cieľ: maturita!" Zasmial sa a namiesto cesty domov sme zaparkovali v Zebre (reštyka-bar) na trošku papania. Vraj oslava má mať úroveň...
Takmer som odpadla, keď som tam videla vchádzať Noru s mladým, asi tak dvadsať tri ročným chalanom. Aj sústo tých božích rebierok mi v ústach zhorklo.
"A jeje, jak pak se máme?" škerila sa, omotávajúc svoju ruku okolo pásu asi o hlavu nižšieho chalana, ako je Patrik. Ale nebola to škoda, bol to fešák, tmavé vlnivé vlasy, hnedé oči a pekná tvár. Hodil sa k tej peroxid princeznej, boli spolu pekní.
"V pohode," odpovedala som, utierajúc si ústa, musela som byť umazaná aj za ušami a táto holka to použije proti mne. Ja sa nikdy nenaučím jesť ako dáma.
"Tohle je Jira. Jirku, tohle je Emílie a Patrik spolužáci, ze školy."
No a narazili sme na chybu krásy, Tobias, Sebastian, Damien, Kristofer, tak krásne mená, pre toho jebača, ktorý na mňa upieral svoj čoko pohľad. Ale Jira, čo to je za meno? Jira by mal byť týpek s horčicákami namiesto dioptrií, v károvanej vestičke a pod ňou nevkusnú košeľu so zapraveným golierom v menžestrákových nohaviciach. Tento chlapec bol luxus a to ešte ani neprehovoril, len stál a čumel po mne a Patrikovi.
"Zdarec," natiahol ruku k Patrikovi a ten ju prijal. Zdalo sa mi to alebo bol Patrik trošku vyšokovaný?
Po predstavovačke sa pohli ďalej a my sme mali s Patrikom pohľad na to, ako veľká dlaň toho chlapca pohladila Noru po pravej púlke a jeho pery sa vtisli do jej odfarbenej slamy.
"Dúfam, že tento už bude posledný," zamrmlal skôr pre seba Patrik a doprial si posledný dúšok pressa.
Všimol si moju tvár, študujúcu tú jeho a len pokýval hlavou. Boli sme blízko pri bare a oni pri ňom stále stáli a kecali s tmavovlasou holčinou, ktorá sa zasmiala na niečom, čo Nora povedala a prikývla.
"Tak ve škole, Emílie," kývla na mňa Nora hlavou a ja som prikývla.
Patrik mal spodnú sánku na stole a riade tresla ako na mňa čumel.
"Čo?" smiala som sa na ňom a jeho neskrývaným šokom.
"Čo? Vy ste teraz kamošky alebo tak dajako?"
"Vadilo by ti to, ak áno?" skúšala som ho a on sa na mňa zamračil.
"Samozrejme, že nie, Nora je fajn dievča, teda, bývala fajn, potom sa z nej stala fúria a rozhoď nôžka," polemizoval a ja som mu prstom prešla po čela, vyrovnávajúc nariasenie jeho pokožky. Vždy som chcela vyskúšať, či to funguje, že človek podvedome narovná čelo a ono to zabralo.
Patrik sa prestal mračiť, stiahol mi ruku k svojím perám a zahľadel sa na mňa spomedzi závoja jeho dlhých rias.
"Takže," začal, škeriac sa na mňa.
"Takže?" pokračovala som a on sa už zubil do mojej dlane.
"Ste kamošky?" Jedno jeho obočie sa vyklenulo a ja som sa zasmiala.
"Nie, myslím, že nie, isté veci sa zmenili, čo ti asi neušlo, ale priateľky nie sme," vysvetľovala som mu a bojovala s nutkaním zasvätiť ho do tajomstva, že viem, že oni kedysi priateľmi bývali a asi aj dosť veľkými. Aspoň z jej rozprávania my to tak pripadalo.
"Čo bol východiskový impulz zmeny podstaty vášho vzťahu?" Čo?
"Si sa dal na psychológiu? Nestačí nám doma jeden psychológ? Ešte jedného člena v rodine, zameriavajúceho sa na psychické pochody rodinných príslušníkov už nezvládnem."
"Len som sa pýtal, nebuď uštipačná!"
"Boli časy, keď si na mne miloval práve to," podpichla som ho a on zažiaril.
"Časy sa zmenili, teraz milujem, keď stonáš moje meno do môjho ramena, aby to nepočula tvoja matka." Jeho mäkké pery sa vtisli do mojej dlane a ja som sa tešila na večer, triasla som sa nedočkavosťou, kedy budú tie mäkké mesiačiky na mojom tele.
"Časy sa zmenili," opakovala som, zabávajúc sa na jeho nespokojnom výraze tváre.
"Naozaj by som chcel vedieť, čo som zmeškal, s Norou som bol kamarát, detský kamarát, asi by sme nimi aj ostali, ale potom sa zmenila. Bola posadnutá tým, dostať ma do postele, nemyslím že ma ľúbila, bola to skôr potreba mať ma ako prvá. Alebo... ja vlastne ani neviem o čo jej išlo. No keď som jej povedal, že nie a že je mojou kamarátkou, len sa zhoršila a ako šestnásť ročná začala preťahovať všetko, čo jej prišlo do cesty. Chalani si o nej šepkali dosť divné veci." Krútil hlavou stratený v spomienkach. A ja som cítila ten zverák, ktorý už dávno nie.
Vedela som, o čo jej šlo, presne som ten pocit potreby, nahradiť dotyky toho bastarda inými, poznala. Na rozdiel od nej som mala Patrika, ktorý sa ma dotýka a miluje ma. No ona nemala nikoho. Hľadala niekoho, komu sa podarí ju očistiť. Niektoré ženy po zneužití neboli schopné mať intímny vzťah s mužom, iné naopak potrebovali stále iného chlapa aby nemysleli na toho, ktorý si vzal násilím, čo mu nikdy nemalo patriť. Nora, bola presne tá druhá možnosť, posraté PTSD.
Do očí sa mi natlačili slzy za ňu a jej bolesť a zúfalé pokusy... poznala som ich, keby tu bola asi ju objímem a plačem s ňou...
Patrik na mňa vyvalil svoj čierny kukuč, no bez rečí ma objal v snahe ma utešiť. Ale ja som neplakala pre seba, nemohlo mi jeho objatie uľaviť...
Nadýchla som sa a aj keď som jej sľúbila, že to nikomu nepoviem, som sa vyrozprávala Patrikovi, nechcela som, aby si o nej naďalej myslel, že je to poondiata nymfa neschopná citu. Neviem prečo som tak hrozne potrebovala presvedčiť môjho muža, že jeho decká láska, je tá istá ako bývala, len si prešla niečím strašným. Ale bolo to silnejšie ako ja. Tá prekliata mrcha mala pravdu, spája nás to a len ja ju môžem pochopiť tak, ako ona môže mňa.
Ale stále to neznamená, že by som to pred ňou pripustila.
Patrik zvieral ruky v päsť a v očiach mu iskril hnev a na konci môjho rozprávania vyzeral, že asi niekomu rozbije hubu. Rozumela som mu, musel byť zdrvený faktom, že jeho kamarátku zmenil ten odporný úchyl.
"Mal som byť pri nej, zistiť, čo sa jej porobilo, no namiesto toho som ju od seba odohnal!" vyčítal si a ja som si povzdychla. Nemohol za to.
"Nemyslím, že by ti to povedala, nepovedala to ani Simone, po dvoch rokoch to povedala len mne. A ja nechcem, aby si jej vravel, že som ti to prezradila. Je to hnusné a to posledné čo chce, je rozprávať o tom chalanovi. Nemala som ti to vôbec vravieť, len, bolo mi ľúto ako si o nej zmýšľal..."
"Ja som vždy vedel, že si citlivá a ešte mi tvrď, že nie si to dievča z mojich snov?" Snažil sa odľahčiť situáciu.
"Samozrejme, ty tiež nie si ten básnik, čo mi šepkal do pier ódy na moju dušu," doberala som si ho a on sa zamračil,
"Samozrejme, že som, ale v tých snoch som sa snažil ťa namotať, musel som byť taký, aby si mi sadla na lep." Žmurkol na mňa a ja som ho capla po ruke, ktorá sa sunula po mojom páse ku kosticiam podprsenky.
Musíme ísť rýchlo domov. Spozornel, musel uvidieť oheň v mojich očiach a len obrátil svoju pozornosť na barmanku.
"Viky, budu platit!" V ústach mi vyschlo a dúfala som, že nevzbĺknem v aute cestou domov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama