47. kapitola

29. listopadu 2013 v 10:16 | Blacky |  Čierny vlk
Nemohla som zaspať, fakt, že to nebol Erik mi tak úplne nepomohol. Nebola som si celkom istá, či je lepšie, že sa nám tu špacíruje dáky upír.
Chlapci tiež boli toho názoru a tak ticho bolo v pravidelných intervaloch prerušované dusotom Romanových tláp, ktorý si dával kolečka okolo domu kedže Tom musel trošku pospať a ráno ho čakala znova stráž.
Nebolo to tak, že by som im neverila, ale Patrik bol Patrik, proste som v neho mala vždy dôveru, čo sa týkalo môjho bezpečia. A teraz som mala čakať ešte noc a deň. Neuveritelne dlhá doba.
Venovala som pohľad malej rolničke zavesenej na kľučke okna a usmiala sa. Ak by sa niekto chcel dostať do mojej izby, vedela by som to. Skutočnosť, že ak by to bol krvilačný upír tak mi je tá hlúpa cinkavá vec k ničomu som sa snažila ignorovať a navodiť si pocit bezpečia.
Moja cesta viedla k PC stolíku, nemala som v pláne zostávať pri ňom a už vonkoncom čumieť cez okno. Bola som ako malá ja viem, ale postel bolo bezpečné miesto, kam strašidlá nikdy nesmeli, a ja som v to verila ja teraz.
Keď som bola malá a mala pocit, že je v izbe strašidlo, vždy som sa natisla až k stene zakryla sa prikrývkou, že mi trčali iba oči a verila v to, že na postel sa nedostane. Chcela som tomu veriť aj teraz, naozaj veľmi.
Vkĺzla som pod paplón a zapla svojho nového miláčika s logom uhryznutého jabĺčka a moja cesta neomylne viedla na socialnu sieť môjmu srdcu najmilšiu.
Samozrejme, že mi Kris neodpísala, bola skutočne naštvaná a mne bolo do plaču. Skôr ako som si to stihla uvedomiť som revala a svôj bôl som znásobovala prezeraním si našich spoločných fotiek čo mala na svojom profile zverejnené.
No ano, niektoré takto nariekajú nad stratenou láskou, ja nariekma nad kamrátkou, ktorú som stratila pre svoju prílišnú angažovanosť. Mala som to nechať tak, Patrik mal pravdu, teraz som mohla vedieť ako sa má, a ako sa má zrnko v jej brušku. Namiesto toho plačem nad fotkami z našej spoločnej minulosti.
Šuchla som sa úplne do lahu a naťas si položil na matrac. Otočial som sa k nemu na bok a listovala v našich spomienkach, zachytených na fokách. Už som nemala ani odvahu je písať, na ploche sa mi ukázala nová fotka jej zrnka a ja som iba prasproste označila že sa mi páči jej nová titulná fotka, tak ako to ozančilo ďalších tridsať ľudí, s ktorými si v podstate nenapísal nikdy viac ako pár viet. A mala ich medzi priateľmi, len preto, že nevedela odignorovať ich žiadosť.

Zavrzanie mojej PC stoličky ma vytrhlo zo spánku a ja som nadskočila hladiac do tmy. Vysoká postava sa postavila a ja som podvedome sunula svoje telo viac do matraca. Pohľad mi strelil k dverám, pás svetla bol preč, boli zatvorené a ja som chytila hysák. V izbe bola tma ako v prdeli a ja som mohla len z ťažka sledovať siluetu muža blížiaceho sa ku mne.
"Hoj Kotě, chýbal som ti?" Smiech v jeho hlase ma prinútil povytiahnuť kútiky úst do hora. Bol to on, ten ťulpas, sa rozhodol, priviesť mi infarkt v osemnástom roku môjho života.
Načiahla som sa po zapínaní nočnej lampy, no on mi ruku zastavil takmer pri cieli a šuchul sa ku mne, skrývajúc tvár v mojom krku. Cítila som jemné riasenie jeho tváre a môj dych sa zadrhol. Jeho pokožka mi pripadala rovnaká ako babkyna, vždy keď som sa s ňou objímala a tisla tvár k tej jej.
Všimol si moje nepravidelné dýchanie a len si vzdychol odťahujúc odo mňa tvár.
"Chvíľu potrvá, kým to budem zasa ja, zatiaľ by som bol rád ak by si nezažínala." šepol, stále držiac pery ďaleko od mojej pokožky.
"Mne to nevadí, aspon budem vedieť ako sexy budeš ako dedek," zavtipkovala som no on znova len povzdychol.
"Budem rád, ak sa k niečomu takému prirodzene dopracujeme." Bol vážny ako prd v gatiach a ja som sa zamračila do tmy.
"Nemrač sa Em!" Vtisol mi bozk do dlane a ja som pochopila, že je niečo zle, bol tak strohý a odmeraný až chladný.
"Deje sa niečo?"
"Okrem toho, že sa tu špacírujú upíri pod tvojím oknom počas moje neprítomnosti? Nie naozaj nič vážne." podráždene si vzdychol a jeho telo sa napälo.
"Som okej, ako vidš, a boli tu aj Tom s Romanom. nemusíš si vyčítať nič." Snažila som sa ho povzbudiť, no nezabralo, jeho dlane zovreli moju tvár a ja som mohla vidieť zlato osvetlujúce tmu jeho očí v šere izby.
"Nič? Mal som byť tu, namiesto toho som sa hral na Boha času. Mohol som tým sukám pokrútiť krkom alebo by možno ani nemali dosť odvahy sa priblížiť k môjmu domu, ak by vedeli, že som doma. Neviem a ani nechcem pomyslieť, ak by sa ti niečo stalo Emília. Tak mi nehovor, že si nemám čo vyčítať, sľubil som ti, že sa budem aspon istý čas držať bokom, a nevydržal som ani prekliaty týždeň." Jeho hlas bol unavený a myslím, že z únavy mlel z cesty. Potreboval sa vyspať.
"Máš odpustené, a teraz si pospi. zajtra sa porozprávame." Prikázala som zmierlivým no autoritatívnym hlasom a stiahal si jeho hlavu na svoju hruď.
Povzdychol si a ja som prstami prechádzala po jeho vlasoch, spánku ž k sánke a znova späť. Bol tak krásne nadherný pocit mať ho doma. Moja duša plná niečoho a nech som sa snažila nájsť pre seba ten správny výraz, nešlo to. Proste nemohlo byť nič krajšie pre mňa ako držať ho vo svojo náručí.
"Posledné noci nespávam dobre, myslím, že je to tou únavou. Som tak unavený až sa mi nedá zaspať." sťažoval sa a ja som sa usmiala bozkajúc ho na čelo, kde som pocítila pár riasení pokožky.
"Zakazujem ti pokúšať sa čo i len raz niekedy zasa o tie hlúposti s časom. Doteraz fungovali tie lenivé mrchy aj bez toho, nechcem aby si sa mi úplne položil." šepla som mu do čela a vtisla mu bozk.
"A teraz sa uvolni a uvidíš že zachvíľonku budeš buvať ako mimino," Prikývol a prehodil cezo mňa ruku a jeho tvár sa ešte viac zatlačila do môjho náručia.
"Chýbala si mi" šepkal ospale a ja som len šikla na neho nech mlčí a sústredí sa na spanie. Musela som sa o neho starať, veď som predsa jeho žena.
Nebolo samozrejmosťou, že sa Patrik sťažoval. Vlastne on sa nesťažoval nikdy.No teraz bol ako malý chlapec prosiaci o trošku nehy, a myslím skutočnej, nie tej na ktorú som sa tešila a ktorú som tak milovala. A tak som ho hladkala po vlasoch a po tvári, ktorá sa doslova pod mojími prstami stávala znova pevnou a pružnou.
Vtisla som mu ďalší malý bozk do jeho vlasov, ktoré už boli kratšie do pôvodnej dľžky ako som si pamätala. Spal, ani sa nepohol. Jeho dych bol slabí, až som naozaj chvíľu dostala strach či neprestal dýchať. Jeho ruka ktorá sa okolo môjho tela zatiahla pevnejšia ma presvedčila o funkčnosti jeho plúc.
Prehodila som nohu cez tie jeho a on zamlaskal skľzajúc rukou z môjho pásu nišie. Zahákol si ruku v ohybe môjho kolena a jeho dlaň kľzla pod malé šortky, v ktorých som spala.
"Tak hebká," šepkal palcom láskajúc ohyb stehna a zadočku ja som musela vynaložiť všetku svoju pevnú vôlu a lásku k nemu aby som nebola sebec a nezobudila ho pre trochu láskania.
Upíri potulujúci sa v okolí nášho domu mi boli u prdele, bol pri mne, čo znamenalo, že som v bezpečí a ja som sa s kľudom svädca so zavŕtaným nosom v jeho vlasoch snažila zaspať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama