50.kapitola

13. prosince 2013 v 20:34 | Blacky |  Čierny vlk
Bolo to oficiálne, bola som bez najlepšej priateľky.
Bola to náhoda, nie úplna samozrejme. Proste som sa raz večer asi týždeň po valentíne prihlásila na jednu zo socialnych sietí a chcela som vidieť ako sa Kris a jej krpčekovi dárí.
Prekvapilo ma, že mi na ploche nevyskočilo nič od nej, ani len písmenko a to ona bola jednou z tých ľudí, čo sa zverovali aj s blbosťami typu "dobre som sa vysral". Vešala tam všetko a aj keď som jej veľakrát vravela, že sú to zbytočnosti a ja by som si tam nikdy status typu: obed sa mi podaril nedala, vravela, že od čoho tam potom tá možnosť je. Treba ju využiť a že jej statusy asi nie sú taká blbosť keď má toľko komentov.
Ach, no proste adolescent...
No teto krát tam nebolo nič, a tak som ju skúsila vyhľadať,.
Do môjho srdca sa zabodla mačeta turka so zahnutým polmesiačikovým hrotom a ešte sa vo mne zašpárala, keď sa mi na lište dobromyseľne ukázala ponuka pridať k priateľom.
Musel ma trafiť šľak a som v pekle, za všetko čo som v živote vyviedla, lebo neexistovalo iné rozumné vysvetlenie, prečo ma moja sestra odstránila zo svojich priateľov. Veď som bola prvý priateľ ako v živote tak na tej prekliatej socialnej sieti.
Tá bolesť čo trovila moje vnútro by sa kľudne mohla rovnať bolesti, keď mi Erik jebol po papuli, nie, Erikova rana nebola dosť, nič nemohlo bolieť tak ako toto zistenie.
Moja kamarátka, sestra, spriaznená duša, ma od seba odstrihla a ja som s tým nemohla nič urobiť.
Zvalená na svojom PCstole som medzi vzlikmi stláčala f5 dokola a dokola, no po opätovnom načítaní tam stále bol ten istý výsledok, mohla som jej poslať žiadosť...
"Lili, pre Boha si v poriadku? " Patrikov hlas ma vytrhol z môjho záchvatu poškodzovania tej malinkej klávesy a ja som sa mu vrhla do náručia.
"Ona... si... ma... ma... od... odstrá... z priate... priate..." fňukala som a ukazovala prstom na vyníka v tomto prípade na môj Aplíček.
"Musíš sa ukľudniť maličká, nič ti nerozumiem..." uhládzal mi vlasy svojími veľkými dlaňami a nútil ma aby som sa na neho pozrela.
Pomohlo to, trošíčku, pohľad do tej čierňavi ma vždy trošku pozviechal.
"Kris, ona, si ma odstránila z priateľov," vysypala som zo seba rýchlo aby mi ďalší nával sľz čo sa blížil neukradol schopnosť reči.
"Vždy som tvrdil, že je to hlúpa detinská dora, a nikdy som nerozumel prečo sa s ňou priatelíš, rovnako ako s jej trapkom," vrčal ťahajúc ma na posteľ.
"Neobúvaj sa do nich Patrik, sú to mii priatelia!" strčila som ho od seba ďalej a on s roztvorenou náručou zostal na mňa civieť.
"Em, na mňa sa nehnevaj prosím. Ja som tu pre teba, Je mi ľúto že je Kika taká hlúpa a nechá vaše priateľstvo tak len pre to, že si sa snažila pomôcť, ale ja ti naozaj nechcem zle. Poď ku mne!" Jeho veľké ruky ma znova zovreli a ja som si na jeho ramene pofňukávala.
"To som to naozaj tak posrala? Prečo mi to urobila Patrik? Čo si bez nej počnem?"
"Máš ešte mňa maličká, nezabudáj, že aj ja som tvoj kamoš," šepkal mi do krku a jeho mäkké peri sa vtisli do kože.
"Patrik, prosím, ja teraz naozaj nemám náladu, predstav si, že prídeš o Igora, hm, čo by si robil?" zatlačila som do jeho ramien a on sa na moje prekvapenie hneď odtiahol.
"Len som chcel zmeniť smer tvojich myšlienok, nenávidím keď si smutná Em, a už vôbec keď palčeš.
Kika je hlupačka, rozmaznané decko. Zmietané tehotenskými hormónami a ver, že keď sa uvedomí, bude ťa prosiť aby si jej odpustila. Človek bez teba nevydrží dlho, si nákazlivá a vyvolávaš závislosť maličká." hľadil ma prstom po spánku a zastrkával vlasy za ucho.
Bolo to tak pekné a nežné gesto. A ja som ako skutočné mača privierala oči pod jeho nežnosnou starostlivosťou.
Znova som sa rozrevala nemohol to pochopiť, Kris bola mojou sestrou. Príval sľz ma zadúšal a nenávidela som sa za to, mala by som byť nahnevaná na to dievča a zúriť porozbíjať pár vecí.
Odtiahol ma od seba a prudko vstal.
"Takto to nejde, ja sa s ňou musím porozprávať, nemôže ťa takto trápiť pre takú blbosť. Niekto tomu rozmaznanému decku musí otvoriť oči!" zúril a avypochodoval z mojej, našej, izby do svojej.
"Patrik, čo chceš robiť? Neskús jej volať, jasné? Ja sa jej nebudem doprošovať, ak ma už nechce tak nech..." zmľkla som, keď sa predo mnou objavil Patrik so spokojným úšklabkom.
"Toto je moje dievča, nebudeš predsa nariekať, pravda. Poď pôjdem sa prejsť, vonku je docelku pekne."
Otvoril moju skryňu a začal z nej vyhadzovať svetre a teplé mikyny.
"Čo to robíš Patrik? Ja potom ten bordel upratovař nebudem je ti to jasné?" hromžila som a sanžila sa tie hlúpe handry poskladadať.
"Chcem ťa vziať na jedno miesto a je to v lese, tak aby ti nebola zima." Informoval ma s hlavou stále v mojom šatníku.
Nakoniec ma navliekol do piatich vrstiev plus zimnej bundy a ja osm sa musel asmiať keĎ mi pomáhal do čižiem, leb som sa celkom nevedela prehnúť aby som si zapla ten stupídny zips.
"JE to ďaleko?" Na moju otázku neodpovedala a len prehodil ruklu cez moje ramená.
Posledné dni, bol znova bezstarostný a dokonca sa znova smial a jeho kmytajúci pohľad bol preč. Bola som tomu naozaj rada, náš vzťah sa začal meniť a ja som mala strach, že aj keĎ to PAtzrikmyslel len dobre, mojlo to naozaj poznačiť náš vzťah.
No teraz to bol zasa on, vedela som, že sa mu von nechcelo, len pred pól hodinkou sa vrátil z jeho povinnej pochôdzky , kedy musel nakŕmiť vlka v sebe. Chcel ma rozptýliť a ja som bola naozaj zvedavá, kam ma chce vziať, a prečo som sa musel anaobliekať ako cibuľa.
po chodníčku som vyšlapaného turistami sm sa pomali teperigala za mojím vlkom, ktorý sa pravidelne točil či stíham, akj KeĎ jeho ruka zvierajúca tú moju mi nedovolovala spomaliť z tempa.
Jeho fyzička bola o sto boodv vyšie ako moja, aja osm boal naštvaná, že som sa tak zanedbala čo osm prišla sem. Ale nemal asom s kým behať, Kris tu nebola a už ani nikdy nebude.
Potriasla som hlavou. PAtrik mal pravdu, ak o mňa nestojí, nebudem za ňu nariekať. A jeho snaha priviesť ma na iné mšlienky boal skutočne roztomilá, nechcela osm mu ju kaziť.
P pól hodinovom šlapaní a štyroch podšmyknutiach pri ktorých ma PAtrik zachytil a po mojom zavrčaní, že je to jeho vina. Sm eboli na mieste.
VYštverali sme sa na skokanský mostík a on rozprestrel hrubú deku na dreve na ktorú si sadol a stiahol si ma do svohjo lona.
Bool tak sladký posledné dni. Vlastne od valentína, ktroý sme strávili po dlhom čase vonku a čuduj sa svete žiaden upír ani šialený pošahaný vlk sa nukázali. Aké prekvapujúce...
Myslím, že v ten deň a večer sa ukľudnil dosť na to aby sme mohli znova žačať žiť ako ktorý koľvek iný pár a netrávili spoločné chvíle ako bachar a väzeň.
celé mesto se mali ako na dlani a ja osm sa spokojne zavŕtala do jeho náručia.
"Krásne," šepla som sledujúc malé svetielka domov a osvietený kostol z ktorý z ttejt takmer vtačej perspektívi vytzeral ako vymyslený.
"Som rád, že sa ti tu páči, sem sme s chalanmi chodili potajme slopať víno kupované vo večierke a potom sme sa na vreciach plnených snehom spúšťali dole." Kývol rukou k strmému spádu.
"TY si bol normálne zlý chlapec, s prehreškami ako ktorý koľvek iný puberťák." Smial som sa a on sa rozrehotal.
"Samozrejme a čo si si myslela? Niesom žiadny anjelik."
"Znie to zvláštne počuť od teba, že si sa s kamošmi ožieral na tajnáča v lese. Akoby si rozprával úplne inim človeku." Priznala osm sa a on mi vtisol do čiapky malú pusu.
"Zmenil osm sa, pre teba, teda, vieš, aby si sa za m§a nemusela hanbiť." Zvalil sa na deku a mňa stiahol so sebou.
"Prečo by soms a maml ahnbiť? Sama si rada vypijem, s Kris sme boli toľko krát namól...." NO proste mladosť pochabosť, niesom dokonalsť sama, preto nemôžem žiadať aby si bol ty, aj keĎ ty v skutočnosti si,a rada by som ťa raz apon raz videl pripitého. NIe namólže by si mi obgrcal kozačky, ale tak pekne pripitého, kedy by si stratil zábrany a trepal čo by ťa šteklilo na jazyku."
"Ako ty na tvoje narodeniny, že?" smial sa zastrkávajúc mi valsy za ucho.
"To mi an nepripomínaj prosímť adoteraz mám výpadky a nedokážem si spomenúť, čo všetko som ti natrepala."
"NO cestou domov to bolo naozaj zaujímavé," škádlil ma pretočil sa so mnou až som sa ocitla pod ním a vtisol mi pusu na špičku nosa.
Jeho bezstarostný víraz sa zmenil. stvrdol a ani som sa nestihla spýtať čo sa deje už som stála na nohách vrazená za jeho chrbtom.
Telo sa mu nahrbilo a z úst sa mu vydralo zavrčanie. Od nikiaľ sa zrazu objavili upíri, zoskakovali zo stromov obklopujúcich skokanský mostík a úplne nás odrezali od možnosti sa čo i len pohnúť.
Zvuk ako pri strele z luku splynul s výhražným PAtrikovím vrčaním a jeho telo sa zrútilo na zem.
Zostala som stáť ako obarená a sledovala jeho telo dvíhajúce sa zo zeme v ruke stískal kovový šíp zabodnutý v jeho hrudi a vrčanie sa stávalo hlbším a výstražnejším.
Jeho telo sa znova nafúklo ruky držal pripažené no svali vypukané pod jeho bundou mu nedvolili ich úplne pritisnúť k telu. Bunda sa rozletela a jeho vlasy pokryli takmer jeho celý odhalený chrbát.
Trahnie mäsa mi zdvihlo žalúdok a cúvla som k drevenému zábradliu ďalej od tvora kotrý bol ešte pred chvíľou mojím PAtrikom.
V pravej ruke zvieral šíp zakrvavený jeho krvou a ja som chvíľu pred tým ako ho hodil čo najďalej od seba mohla zazrieť jeho jantárovo žltý hrot.
Jantár...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama