2.kapitola - DOHODA 2/2

8. března 2014 v 0:17 | Blacky |  Dohoda
Druhá polovica druhej kapitolky, dúfam, že sa bude páčiť, poprosím o komentíky, ďakujem



JELA

Idiot, čo si myslel? Nemal sa do mňa čo starať, to nebola jeho úloha, zatiaľ mi v ničom nepomohol zatiaľ čo ja, som mu vymyslela celú jeho hlúpu prácu. Ešte mi bude kupovať bagety, hlupák. Bola som na seba nahnevaná, za to, že nedokážem poriadne hrešiť, chcela som ho práve v tejto chvíli vykrstiť toľkými prídavnými menami oplzlého charakteru, že by sa z toho spamätával celý deň.

No nechala som ho tak. V skutočnosti som jeho pomoc naozaj potrebovala. Vyrastala som bez matky. Takže žiaden ženský vzor, skutočne som nemal potuchy ako zaujať chlapca. Otec bol super no bol z decáku, takže žiadna milujúca babka, dedko, strýko, nič. Boli sme len mi dvaja, od môjho narodenia až po dnes.

Sledovala som ho ako podvedome štipkal do fólie v ktorej bola tá bageta zabalená a hľadel von cez okno. Chlapec ako on isto premýšľal nad zábavnejším trávením času ako sedieť v škole. Počula som ho pár krát aj s jeho tupohlavcami ako rozoberali najobľúbenejšie ročné obdobie, No skúste hádať, áno leto, dievčatá chodia takmer nahé a oni môžu bez ujmi na zdraví sledovať pevné zadky a bujné poprsie, oni ich prsia nazvali inak, ale ja na to slovo nedokážem ani pomyslieť. Otcova výchova, zo mňa urobila príliš slušnú na túto dobu, ale ja som bola za to rada. Povrchnosti a sexu bolo vo svete viac než dosť, bola som výnimočná, nepochopená ale aspoň som nebola v tlupe dnešných hlupákov.

Naše pohľady sa stretli nečakane. Bola som príliš zabraná v myšlienkach aby som stihla uhnúť pohľadom a on na mňa nakrčil nos ústami znázorňujúc "Čo čumíš Lochnesa"

"Trhni si" naznačila som ja a on sa zaškeril vystierajúc mi prostredník. Na čo som ja odpovedala pohladením si spodku brady spojenými prstami, bolo to gesto, ktoré všetci poznali, a aj jeho význam, a nepovedala som to nahlas, takže som v skutočnosti nezhrešila.

Vypúlil na mňa oči a pochvalne pokýval hlavou vystierajúc na mňa palec. Nepochopila som, prečo, ale bola som si istá, že po škole u neho mi sám povie čím som ho tak náramne pobavila, zatiaľ čo on mňa vytáča.

Po vyučovaní sme obaja naťahovali čas, stávalo sa to rutinou dňa a mňa štvalo, že to tak je.

"Lochnesa, dnes, príď skôr mám plán, a pri tvojom vzhľade to zaberie najmenej tri hodiny ohava!" prehodil venujúc mi jeden pohŕdaví pohľad a ja som mu vystrela prostredník.

Prišla som už otretej, skutočne som nevedela prečo som poslúchla ale bolo to tak.

Stál už vo dverách v ruke držal fľašu od piva a spokojne sa škeril do slnka.

"Rýchlo, neplaz sa, ešte ťa niekto uvidí krista pána," schmatol ma za rukáv a potiahol ma dnu vystrkujúc hlavu. Asi aby skontroloval, či nás nik nevidel.

"Prečo som mala prísť skorej? Aby som pozerala na teba ako piješ uprostred týždňa?

Zasmial sa venujúc mi krátke žmurknutie.

"Dnes sa znovu zrodíš! vyhlásil teatrálne a zhlboka sa napil z fľašky.

Bez rečí som ho nasledovala hore do jeho izby. Človek by si mohol myslieť, že po druhý krát to bude príjemnejšie a menej rozpačité, no znova som sa zasekla pred jeho dvermi sledujúc kľučku kým mi medzi mňa a dvere neprestrčil svoju ruku a s prudkým odsotením neotvoril dvere. Vystrel ruku v geste pozvania odpil si posledný glg z fľašky.

"Musíme niečo urobiť s tvojou vizážou a potom sa pomaly pustíme do Lukášovho zlomenia." oznámil mi a capol sklenenou fľaškou o Pc stolík.

Nútilo ma to premýšľať, koľko pív už mal za ten čas čo sme boli doma, ale nechcela som to riešiť nebol to môj problém.

"Daj si to dole!" Ukázal na moje šaty a ja som s híknutím cúvla sťahujúc si flanelku tesnejšie k telu. Bol úplný blázon.

"Čo? Zabudni!" pokrútila som hlavou a ona sa rozosmial zapierajúc rukou o stôl.

Bože Lochnesa, len tú falnelku, zatiaľ, nerozumiem ako môžeš mať na sebe flanelu v takom hice, je to šialené, sa musíš potiť ako také prasa. A to je pekne nechutné!" nakrčil nos a hodil sa do kresla na kolieskach.

"Prečo si to mám dať dole?" Bránila som sa stále tiskajúc košeľu v pästiach.

"No prečo? Chceš byť sexy? Tak sa kurva prestaň chovať ako mníška a poslúchaj ma. Inak ti neviem pomôcť. Nikoho nezaujíma tvoj pekný mozog, chlapi chcú vidieť kozy a riť, najlepšie s čo najmenšou námahou predstavivosti, jasné? Tak si do piče daj dole tú hlúpu otrasnú stavbársku košeľu, a ukáž materiál!" chrochtal skrývajúc smiech za hrané pohoršenie a ja som mala slzy na krajíčku ako som mu chcela rozmlátiť hlavu.

Napokon som si tú košeľu teda pomaly rozopla a stiahla si ju z ramien. Mala som na sebe aladynky z predchádzajúceho dňa natiahnuté až nad prsia.

"Mám opité oči, kurva, mal som len dve pivá!" šomral keď vstal a priblížil sa ku mne.

"Čo?" pomrvila s som sa nepríjemne keď na mňa chvíľu civel bez žmurknutia.

"Ty máš kozy, ma poser, ty máš skutočne pekné kozy," šepol fascinovane hľadiac na moju hruď a ja som sa začala cítiť viac než nepríjemne. Prekrižujúc si ruky na prsiach som sa otočila pripravená zdvihnúť si flanelku z kraja jeho postele a odísť, on si zo mňa ešte bude aj strieľať? No tak to teda nie.

"Hej, kam si myslíš, že ideš? Ešte sme predsa nič neurobili," upozornil ma siahajúc na mňa a ja som sa mu vytrhla z rúk.

Dochádzal mi kyslík, nenávidela som, keď na mňa niekto siahali bez toho aby som na to bola pripravená, aby som s tým súhlasila.

"Pusť ma! Okamžite daj zo mňa tie paprče preč!" Narazila som do dverí nespúšťajúc oči z jeho tváre som na slepo šmátrala po kľučke pripravená na útek.

Vyvalil na mňa oči s rukami zodvihnutými v zdávajúcom sa geste cúval pospiatky na druhý koniec izby.

"Hej Jela, v pohode jasné, nič sa nedeje, sme v pohode!" prehovoril na mňa s naklonenou hlavou sledoval moje oči v ktorých sa hromadili nezmyselné slzy.

Musela som si začať opakovať, že nie som jeho typ, že on má radšej blondýnky s nulovou IQ kvalitou.

Moje meno z jeho úst znelo divne, tak žensky a inak, ako keď ma osloví otec, alebo profesor, musela som vypadnúť a dať sa do kopy, jeho pátravý pohľad sa mi nepáčil.

Pohol sa ku mne , no napokon sa zastavil a vošiel si rukou do vlasov. "Pozri, ja ti fakt, nič neurobím jasné? Nerozumiem, prečo sa do toho chceš pustiť, keď neznesieš nikoho blízkosť," šomral no ja som nemala chuť mu odpovedať a proste sa pohla z jeho izby.

Nenechal ma ísť a zastavil ma poťahaním za flanelku, ktorú som mala rozopnutú prevlečenú cez ramená.
"Musím ísť, nechaj ma, myslím, že bude lepšie, ak od teraz budeme chodiť ku mne." Povedala som mu trhajúc mu z rúk spodný lem košele.

"Fajn ako chceš, ak ti to pomôže nejančiť," mykol plecami s nahodeným výrazom čistého nezáujmu, aj keď som až príliš dobre poznala jeho nezáujem a toto to rozhodne nebolo.

"Ale dnes by sme mohli dokončiť aspoň vizuálnu premenu, pre môj pocit, že som niečo urobil, ty si mi tú esej takmer celú spravila za jeden deň," nadhodil s jemným úsmevom a ukázal mi rad bielych perál v jeho ústach.

"A čo teda chceš so mnou dnes urobiť? Varujem ťa polož na mňa ešte raz ruku a ja ti ublížim!" vrčala som vracajúc s do jeho izby.

"Nedotknem sa ťa, sľubujem. Počkaj tu, ja, zbehnem si po pivko," pohol sa no v tom sa zastavil a trošku nesvoj sebou mykol, "Ahm, dáš si niečo? Džús alebo, čaj, vodu? Myslím, že ty asi pivo nepiješ? Či?" Znova si prehrabol vlasy a ja som sledovala ako sa mu tie čokoládové pramene rozsypali späť na miesto kde boli pred tým .

"Voda postačí, hm, ďakujem,"

Prikývol no znova sa zastavil "Perlivú, jemne sýtenú, nesýtenú? Ochutenú?" vybalil na mňa a neodkázala som skryť prekvapený výraz kedy mi sánka padla až ku kolenám.

V skutočnosti som si pod pojmom voda predstavovala natočenú vodu z vodovodu možno s troškou ľadu.

"Och, to je jedno, vadilo by ti ak by som otvorila viac okno? Máš tu horúco ako v pekle," vyzliekla som si flanelku a nečakala na jeho odpoveď a otočila sa otvoriť jeho okno z vetračky na plno.

"Ty máš kerku?" Počula som za sebou a bolo mi jasné, že na pivo aj moju vodu zabudol.
Podvedome som si siahla na siedmy krčný stavec a ignorujúc ho otvorila okno.



"Vidíš nie?" otočila som sa k nemu a on sa zaškeril.

"Znamená to niečo? Isto áno, ty nie si typ čo si nechá vytetovať ružu na zadok len preto, že je to moderné,"
Polemizoval.

Úprimne som sa musela usmiať, lebo ma potešilo, čo vlastne? Že by mal o mne vyššiu mienku ako o ostatných dievčatách? Tou vetou to predsa nepovedal, len pripustil fakt, že nie som v stáde oviec ktoré veci robia bez dôvodne.

"Je to keltský znak, zabraňuje vnútornému rozdvojeniu a pomáha zachovať mlčanlivosť a tajomstvo." povedala som mu sadajúc si na jeho stoličku a s vystrčenou bradou na neho kývla.

"Tak a kde teda chceš začať? Varujem ťa, že môj overal dole nepôjde."

"Bez tej ohavnej flanelky je tvoj ohoz docelku sexy, a to posledné čo chcem je vidieť ťa v bombarďákoch Lochnesa," smial sa sadajúc si na zem, kde som sedela včera ja.

"No začneš?" Alebo tu budeme na seba ešte dlho pozeraťť?" podpichoval som ho a on našpúlil ústa ťukajúc si prstom po brade.

"Ja teraz už ani vlastne neviem čo urobiť, všetko sa vyriešilo, keď si dala dole tú košeľu, možno by ešte pomohlo dať preč tie otrasné škuly a veľdielo je hotové,"

No tak to sa teda fakt neposnažil.

"Zasa si zo mňa robíš srandu Tony? Ja sa skutočne snažím ti pomôcť s tou esejou, a ty si na oplátku zo mňa robíš srandu?" vyčítala som mu a on si vzdychol stavajúc sa na nohy.

"Teraz sa ťa dotknem jasné?" upozornil ma a ja som na neho vyvalila oči. Ale bolo to v pohode, keď ma človek upozornil dokázala som sa pripraviť. A tak som ho nechala aby siahol na moje okuliare a pomaly mi ich stiahol z očí. Zažmúrila som a pár krát zamrkala. Chcela som sa na neho pozrieť no jeho ruka sa znova zdvihla tento krát zamieril do mojich vlasov a jedným ťahom stiahol moju elastickú čelenku ktorú som mala ako gumičku.

Vlasy sa mi rozsypali až pod ramená a on vydýchol cúvajúc dozadu, až narazil do postele a takmer spadol.

"Lochnesa nezľakni sa, teraz ti musím niečo povedať. A som z toho pekne v prdeli, asi viac ako budeš ty," odmlčal sa neveriacky krútil hlavou.

Nadvihla som na neho jedno obočie a prekrížila ruky na prsiach čakajúc hlúpi vtip na moju adresu no on na prázdno prehltol pohol sa ku mne.

"Si, do rite tam, kus, si fakt šukatelná, teraz, bez škuliek, dokonca j tie vlasy sú dobré. Musím byť ožratý, potrebujem ešte jedno!" odmlčal sa. "Dnes sme skončili, zajtra u teba." Povedal zrazu chladne a ani na mňa nepozrel.


Nezmohla som sa ani na slovo. len som tam sedela hľadela na jeho chrbát.

"Dám ti adresu," povedala som nakoniec no on len pokýval hlavou.

"Viem kde bývaš, všetci vedia kde bývaš,"

Chcela som sa opýtať odkiaľ ale potom ma napadlo, že až tak veľké mesto skutočne nie sme a hlavne nestáva sa často, že by sa niekto prisťahoval. Pamätala som si keď som sa prisťahovala s otcom pred dvoma rokmi, bola som hitom, nie len pre to, že som bola nová ale hlavne pre svoj výzor.

Odišli sme spolu dolu on si to zamieril do kuchyne a mňa nechal samú odísť k vchodovým dverám. Ešte som ich ani neotvorila keď som začula šialený smiech.

"Do psej matere, ona je sexy, alebo som kurva ožratý," smial sa na plné hrdlo. Odišla som z jeho bytu ponížená a urazená.

A ani som netušila prečo sa tak vlastne cítim.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Seléna Seléna | 8. března 2014 v 10:27 | Reagovat

och božíííííííííííííííííííííííííí kapitolky uplně boží ted mě ještě více zajímá jak to všechno skončí:-)

2 sissa sissa | 8. března 2014 v 11:30 | Reagovat

[1]: naprosto s tebou súhlasím :-D  :-D  :-D

3 Sim Sim | 16. března 2014 v 17:22 | Reagovat

Krása moc se těším na další.Bude brzo?Doufám že ano moc se těším! :-D

4 Blacky Blacky | E-mail | 17. března 2014 v 8:44 | Reagovat

[3]: ahoj dnes vecer okolo šiestej ak budem stihat, som rada ze sa ti pacila

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama