3.kapitola - DOHODA 2/1

17. března 2014 v 20:17 | Blacky |  Dohoda

Ahojte dievčatá, pridávam ďalšiu kapitolu Dohody, obe naraz tak ako stále:) tak si ju užite aprossím nechajte komentík, skutočne to nakopáva k písaniu, ak sa vám nepáči tak napíšte, skutočne, aj kritika je názor a ja sa hnevať nebudemma askúsiť zmeniť k lepšiemu:) vaša Blacky


Bola ako deň pred tým a deň pred tým dňom. Proste ma nevidela alebo nechcela vidieť. A ja som bol ako deň pred tým a potajme ju sledoval.

Bolo zvláštne sledovať ju v maskáčovom rozťahanom roláku, ktorý doslova deformoval jej prsia a rovnako špičkový úzky pás, ktorý som videl pred očami ešte keď som zaspával. Taktiež jej otrasná skladaná sukňa s podtlačou divokého maku z jemnej vzdušnej látky bola úplne odporná. K jej škulkám a strapatým vlasom stočených v chaotickom uzle sa nebudem vyjadrovať...

A predsa napriek ohyzdnosti dnešného outfitu som tam videl tú jebaňu s dokonalými kozami a úzkym pásom ohnivou voňavou hrivou. Nevedel som čo to bolo za zvláštnu vôňu, nebol som pri nej tak blízko a na tak dlho aby som ju dokázal rozšifrovať, no vedel som, že vlasy žiadnej tak nevoňali, a že som mal pekne veľa vlasov v tvári.

Nie že by som k nej začal cítiť príťažlivosť, len ma skôr začala zaujímať. Napríklad, prečo sa dobrovoľne zohyzďovala a nechala okolie posmievať sa jej. Prečo mala tak panický strach z blízkosti a aj napriek tomu chcela dostať Luka. Netušil som ako to urobiť aby neskolabovala. Veď ja som sa jej vlastne takmer nedotkol a ona vyzerala na odpadnutie. Jeho ruky budú všade a on nebude gentlaman vezme si to čo bude chcieť ak ho dostatočne rozdráždi.

Sledovala tabuľu, na ktorú profesor chémie písal akési blbé vzorce a my sme mali určiť či ide o kyselinu a iné blbosti len vďaka koncovkám a taktiež názvy podľa ktorých sme mali vytvoriť správny chemický vzorec s patričnými hlúpymi koncovkami ný, natý, ičitý... Také kokotiny, nedokázal som to dostať do hlavy a to som sa po jej odchode skutočne snažila aspoň základ natrepať do mojej šedej kôry nešlo to, jej úzka cestička medzi štvorkami kozami ma mátožila. Ešte aj teraz mi blysla pred očami a ona, akoby dokázala prečítať moje myšlienky na mňa švihla pohľadom a vystrela mi prostredník.

Usmial som sa na ňu a gesto jej zopakoval. Bola vtipná obluda jedna. Ak si myslí, že ma dostane na lopatky tak je na omyle, nemusí ma zaujímať. A predsa som sa staral, viac ako o ktorúkoľvek.

Bol som nesvoj po zvonení. Mal som prísť k nej byť u nej. Bývala v bytovej časti mesta, tej chudobnej. Samozrejme si to harpyje nenechali újsť a proste vyčekovali kde je naša nová obludná spolužiačka ubytovaná.
Vedeli sme to napokon všetci, bolo to centrom posmechov. Bývala v malom byte na kraji mesta, kde žila len spodina feťáci a sockári odkázaný na pomoc štátu.

Tento krát nenaťahovala čas a proste sa pohla, boli sme dohodnutý, nič nebolo treba doladiť.
Sedel som v izbe za svojim sinťákom a len tak si ťukal do kláves. Nemienil som vyraziť skôr a už vôbec som u nej nemienil byť na čas, nech si počká.

Počul som buchnutie dverí a sestrin silený smiech. Poznal som ten druh smiechu, tak sa smiala každá jedna čo prešla mojou posteľou. Zvodný smiech, ktorý mal naznačiť si tak vtipný a ja tak povoľná... jej smiech sa zmiesil s hlbším a ja som v tej chvíli letel zo schodov pripravený ju od toho neznámeho odtrhnúť poslať ju do jej izby a jemu rozmrdať hubu za tú drzosť dotýkať sa mojej ségry.

Videl som zmes dvoch tiel. Bolo mi jasné, že to dlhovlasé je moja sestra ktorá pchala ruku chalanovi do športových teplákov zatiaľ čo on jednou rukou stískal pravú polovicu je zadku a druhou niečo vystrájal vpredu na je hrudi, so svojou o sekundu dolámanou rukou.

"Daj ruky preč z mojej sestry. Počítam do päť!" Zavrčal som púšťajúc sa zo schodiska plnou rýchlosťou. Mal som dokonalú predstavu ako mu tie špinavé paprče dolámem a napchám mu ich do jeho vlastného zadku.

"Ignoruj ho," povedala moja sestra a ruky ktoré z nej šikovne a skutočne múdro stiahol mu vrátila na ich pôvodné miesto venujúc mi jeden úškľabok typu, daj sa vypchať.

"Hej voľačo som povedal," skríkol som, keď sa vrátili k predchádzajúcej činnosti. Schmatol som ho za rameno a sotil ho do vchodových dverí.

"Ty debil, okamžite prestaň, je to môj priateľ!" kričala na mňa ťahajúc ma ďalej od chlapca, ktorý zbledol a naprázdno prehltol sledujúc moju päsť pred svojou tvárou.

Toto hovno má byť jej frajer? Ani sa mi nepostavil aby si obhájil miesto po jej boku. Kopa sračiek nebude robiť do mojej sestry.

"Posledný krát! Zmizni!" zvreskol som mu do tváre a on sa ospravedlňujúco pozrel na moju sestru."Zavoláme si Mony,"

"Tak to teda nezavoláte!" opravil som ho odťahujúc ho od dverí aby som ho mohol pekne chlapsky vyhodiť z môjho domu.
No tá mala provokatérka ho chytila za ruku a stiahla k sebe.

"Je to moja vec, koho si sem donesiem, ja sa ti nestarám koho si sem vodíš ty! Tak sa odprac do svojej izby alebo vypadni do mesta, dnes mám návštevu, a zostane cez noc, či sa ti páči alebo nie, nie som decko Tony!"
Vzdychol som si a venoval jej pohľad plný výsmechu.

"Ach sestrička, ešte si sa nepoučila? Len ťa chránim, nechcem aby to dopadlo ako s tým..."

"Nie som Lukáš, jasné? Ja mám tvoju sestru skutočne rád!" papuľoval soploš a ja som sa len tak, tak udržal aby som mu jednu netresol do toho jeho prasacieho ksichtu.

"Ty mlč s tebou sa nik nebaví, môže to skončiť tak, že si budeš zbierať zuby po podlahe, no čo, chceš si zbierať zuby z mojej plávačky?"

Pokrútil hlavou a ja som sa spokojne usmial do chvíle než si moju malú sestru neprirazil k boku a nevystrčil tú svoju hranatú bradu.

"Chodíme spolu, chce ma tu a tak tu teda budem."

"Nedovolím aby si ju pretiahol, jasné, skončíš vykastrovaný hneď v tejto chvíli ak nezmizneš a prinútim ťa tvoj vercajch zožrať!" sotil som do neho a moja sestra sa znova pohla medzi nás vystierajúc ruky.

"Kurník, šopa, Tono, tak prestaň, chodíme spolu už dlho jasné? Peter nie je ako Luk, má ma rád, a ty nemáš právo ho zastrašovať, je to môj život. Tak vypadni a nájdi si dajakú hlupaňu alebo si zbehni na pivo, je mi to jedno, ale Petrovi daj pokoj." Ach čo nevidela že sa ju snažím len chrániť? Nechcel som ju znova vidieť smutnú a uplakanú, poníženú. Dnešný chlapi sú svine viem to, sám som jedným z nich.

"Ak ti ublíži neplač mi na ramene, jasné! A ty sa snaž jej neublížiť lebo ťa zabijem a tvoje vnútornosti dám zožrať túlavým psom!" Vzdal som boj a schmatol kľúče a od auta a bez ďalších reči sa pohol k Lochnese, no čo prídem skôr, aspoň ten čas využijeme a zbehneme kúpiť tie čočky, nech sa už náš plán niekam pohne.

Zastavil som pred bytovým komplexom pografitovaným nezmyslenými skratkami a odkazmi a vulgarizmami a vybehol po šiestich schodoch hľadajúc jej meno. Nebol som si istý ako sa vola priezviskom a tak som stisol hneď vrchný zvonček kontrolujúc svoje auto. Moje BMW Z4 tu bolo ako päsť do oka a skutočne som sa o môjho miláčika bál.
"Áno, " zachrapčalo to a ja som si uvoľnil hrdlo nakláňajúc sa viac k reproduktoru.

"Ja, hľadám spolužiačku Jelu, no neviem na ktorý byt mám zazvoniť," priznal som sa zaprel sa dlaňou do šedého brizolitu steny.

"Tretie poschodie, šiesty byt, Matyasovi. No poď, pustím ťa." Ozval sa bzučiak zakričal som ženskej ďakujem a odrazil vchodové dvere vybiehajúc hore.

"Si tu skoro," zašomrala púšťajúc ma dnu.

"Setra mala návštevu a to posledné čo som chcel bolo počuť pred orgazmické stony mojej malej sestry." posťažoval som sa a ona sa zasmiala tým svojím hrubým hlasom. Moje telo nezabudlo zareagovať husinou a zachvel som sa.

"Dúfam, že sa nenahneváš, ak sa hneď nezačneme venovať tvojej eseji, potrebujem si ešte dovariť, daj mi tak pól hodinku," Prikývol som nasledujúc ju do bytu.

Mala na sebe jednoduché rozťahané tepláky a XXL pánske tričko, pravdepodobne jej otca. Pristihol som sa pri myšlienke či má pod ním podprsenku. Zatriasol som hlavou a venoval pozornosť jednoduchej izbe, pravdepodobne obývačke cez ktorú ma viedla. Bola tam sedačka cez ktorú bola prehodená fialová deka a malý konferenčný stolík jednoduchý hranatý ako mala babka na ňom čipkovaná dečka v tvare kvetu či niečoho podobného.

Všimol som si ďalšie dvere s malým sklom uprostred, pravdepodobne spálňa.
"Dáš, si niečo? Ale pivo nemám," spýtala sa ma z kuchynského kúta, kde mala len sporák malú kuchynskú linku z dvoch skriniek okrúhli stolík s dvoma stoličkami.

"Hm, ja neviem, kávu, máš kávu?" Prikývla na súhlas sklonila sa aby mohla otvoriť dvierka od rúry a uvoľnila tak skutočne peknú vôňu až mi zaškŕkalo v brucho. Otočila sa na mňa a prekvapila ma jemným úsmevom. "Za chvíľu to bude, ak chceš môžeš si dať so mnou." prehodila a ja som ju nespoznával, bola tak iná, milá, priateľská, usmievavá.

Len som pokrútil hlavou no môj žalúdok zaprotestoval a pekne nahlas. Nevedel pochopiť, že to dievča má pravdepodobne vypočítané denné dávky jedla a môj apetít by jej to mohol pekne narušiť.

"Neboj, budem mať toho dosť ak ti ide o to," Zatvorila ju a z vrchnej poličky vybrala kávovú dózu.
Zaváhala a potom na mňa pozrela a mne sa zdalo, že sa začervenala.

"No, mám len mletú. Kávu pije len otec a on zásadne mletú, ale ak chceš, mám tri v jednom, tak by som ti mohla urobiť to," pomrvila sa nepohodlím a ja som len mykol plecom.

"Piješ tri v jednom? " opýtal som sa a ona prikývla.

"Na raňajky s rožkom a maslom, najlepšie raňajky na svete," Znova sa na mňa usmiala.

"Tak si teda dám turka, aby som ťa neukrátil o raňajky," Vrátil som je úsmev no ona sa zamračila a otočila sa na mňa.

"Normálne som sa pýtala, tak prestaň, chceš teda to tri v jednom? Nie som zasa až taká socka aby som si nemohla kúpiť tú prekliatu kávovú žbrndu. jasne?" Pľuvala jed a ja som len pokrútil hlavou. Pochopil som, že bude najlepšie sa k jej situácii ani nevyjadrovať, bola na to ako sa zdalo pekne háklivá.

"V poriadku, Lochnesa, nemyslel, som to ako urážku alebo čo, bol to pokus a priateľský rozhovor jasné? Urob mi teda čo chceš, je mi to skutočne jedno." Odfrkol som sadajúc si na jednu zo stoličiek.

Vytiahla jednu malú šušťavú tubičku kávy a roztrhala ju vysypávajúc do pohára a potom vzala veľkú šálku a hodila do nej z akéhosi červeného púzdra malý sáčok čaju.

"Kde máš vlastne rodičov?" prerušil som ticho a ona sebou mykla.

"Otec je na pár dní preč, a mamu nepoznám," povedala bez emócií a podal mi kávu s cukorničkou.

"Zomrela?" Skúsil som, a ona sa zasmiala sústredene hľadiac do svojho čaju.

"Myslím, že by to bolo lepšie ak by zomrela, aspoň by som vedela prečo sa vykašľala na mňa a na otca," šepla odsúvajúc šálku a znova sa pohla k sporáku tento krát vyťahujúc zapekaciu mysu a položila ju na vrchné platne.

"Tak čo, dáš si? Je to skutočne dobré, sama som to vymyslela," usmiala sa a ja napriek tomu, že som mal v pláne odmietnuť som sa uvedomil, že prikyvujem a ona s úsmevom nabrala. Skutočne nešetrila a postavila predo mňa obrovskú kopu pečených zemiakov s rajčinami paprikou a cibuľou a asi kuracím mäsom.

Hľadel som na to a ona sa zarazila.

"Je to dobré, skutočne, neboj, neotráviš sa," povedala podráždene a ja som sa na ňu pozrel trošku zmätene.

"Och vonia to skutočne krásne, ja len, že si tak iná ako v škole či u mňa, nerozumiem ti, tak trochu si ma prekvapila tým to všetkým," rozhodil som rukami.

Chcel som byť odporný a podrývačný, ale ako môžete byť hajzel k niekomu kto sa s vami podelil o jedlo aj keď sa chováte ako kus hovada? Nešlo byť k nej povýšenecký a odmeraný, keď mi nabrala dve svoje porcie.

"Som doma a keď som doma som to ja, necítim sa dobre u druhých a vlastne necítim sa dobre v spoločnosti nikoho, teda okrem otca. Vytvorili sme si vlastné útočisko pred svetom, ale ty tomu neporozumieš, tvoj život je na míle vzdialený od toho nášho, tak sa tým proste nezaoberaj a pusti sa do jedla kým to nevychladne." Pobádal ma a ja som teda bez ďalších reči vzal vidličku a pomaly sa pustil do ochutnávky. Bolo to viac než dobré, bolo to famózne a ani som si neuvedomil, že som to do seba začal hádzať až kým sa nezasmiala a ja som sa začervenal skrývajúc to za smiech.

"Bolo to výborné, skutočne a to som si myslel, že najlepšie varí moja sestra." Prehodil som a odsunul tanier hladkajúc si brucho. Aby verila že som si fakt pochutnal.

"Zvláštne, väčšina by povedala že najlepšie varí matka. Ale ďakujem, môžem ti pridať ak by si chcel,"

"Och nie ďakujem myslím, že som sa nažral až do zajtra," odpil som si z džúsu, ktorý mi položila pred ksicht a spokojne si potľapkal po bruchu. Teraz už len ľahnúť a spať tak fajn mi bolo.

"Tvoja matka nevarí?" spýtala sa opatrne. Všetci o mojej matke vedeli, že je to panička, a matkou sa stala len preto aby si udržala otca a postavenie, ktoré jej otec umožnil a samozrejme peniažky. Bez neho by nikdy nemohla otvoriť tú svoju hlúpu značku.

"Moja mama, niekedy mám pocit, že ani nemám matku, keby ma ráno čakalo od nej pekné slovo prisahám, že by som sa dobrovoľne nahlásil na preliečenie na psychiatriu." vtipkoval som a ona sa usmiala.

"Rozumiem keď som bola malá snívala som aké by to bolo keby sa matka objavila pred dverami a proste bola so mnou a s otcom, teraz ak by sa tu objavila nakopala by som ju do zadku a poslala kade ľahšie." Odpila si z čaju a vzdychal si.

"No mali by sme sa pustiť do práce, ja dnes ešte musím dačo porobiť tak aby sme to mali z krku som si istá, že aj ty máš lepšie plány ako tráviť čas po škole so mnou." Nemal som, ale to som je nepovedal. V skutočnosti ak by som nebol u nej alebo by sme sa proste nemali stretnúť bol by som vo svojej izbe a pravdepodobne skladal.

"Čo keby sme esej nechali esejou, na dnes a šli k tomu očnému, esej máme predsa takmer hotovú, nie? Ona počká, ale získať toho debila bude ťažký oriešok," snažil som sa byť milý ale neviem či mi to šlo, milý som dokázal byť len na svoju sestru no tá bola teraz na mňa nasratá a bolo otázkou kedy ju to prejde.
Prikývla odkladajúc riad zo stola.

"Len si zbehnem obliecť niečo iné, počkaj tu," upozornila ma a tak som prikývol.

Videl som ju ako otvorila vstavanú skryňu . "Daj si niečo pekné, trebárs podobné čo si mala minule, nech mi nerobíš hanbu Lochnesa!" podpichol som ju a ona si odfrkla a zmizla v chodbičke ktorou ma viedla dnu.
Po chvíľke sa vrátila v legínach a rozťahanom triku na jedno rameno vlasy mala v jej neodmysliteľnom uzle.
Zostal som civieť. Vôbec som nerozumel prečo sa tak zobliekavala, teraz to bolo docelku dobré ale neriešil to potriasol hlavou a pokynul jej rukou aby sme už šli. Nie toto vôbec nebude tak ťažké ako som si myslel. Usmial som sa pre seba keď som ju sledoval jej chrbát pri tom ako zatvárala dvere od bytu. Zozadu v tých legínach bola skutočne sexy.

A zrazu som vedel presne koho potrebujeme do týmu aby to všetko dopadlo naším víťazstvom. Bola pekná a ja so skutočne nemusel vynaložiť tak veľké úsilie ako som si pôvodne myslel, ale stále som bol len chalan a nemal potuchy ako sa manipuluje s make-upom a riasenkou a podobne.

Preto ma napadlo to jediné, moja sestra bola výborný parťák do týmu pretiahnime Lukáša, ona si jeho potupu užije najviac z nás troch.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sim Sim | 18. března 2014 v 16:30 | Reagovat

Nádhera děláš mi čím dál tím větší radost!Těším se na další!Jsem tvá velká fanynka :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama