3.kapitola - DOHODA 2/2

17. března 2014 v 20:18 | Blacky |  Dohoda
Druhá polovica a ako obyčajne pohľad Jely :) užite si to, mal byť dlhší, no nakoniec som si to rozmyslela a nechala to do štrvtej kapitoly:) Blacky




Sedeli sme v jeho aute v tichosti. On sústredene sledoval cestu a ja som si musela priznať, že sa mi páčilo pohodlie jeho športového auta. Sedačky boli dokonalé prispôsobené a dopriali chrbtici dokonalý komfort, v aute bola príjemná svieža vôňa kombinácie kože a akéhosi osviežovača vzduchu, možno to mohlo byť more alebo niečo také. Pustil potichu hudbu a bola som prekvapená že to bol Louis Amstrong. Dodávalo to jeho autu potrebný luxus no zároveň príjemne zaplnilo ticho jazdy.

Sledovala som ho ako rytmicky vyklepkával prstami do volantu a jeho pery sa v tichosti jeme treli jedna o druhú pravdepodobne si brmkajúc v doprovode Amstrongovej trúbky.

Auto zastavilo a ja som sebou mykla keď poistka dverí cvakla a on sa zaškeril kývajúc hlavou k dverám na mojej strane.
"Tak bež, ja ťa počkám tu, predsa len nechceme ani jeden aby nás spolu videli, nie?" Prikývla som a vystúpila z auta a venovala pohľad zadnej stene budovi našej polikliniky.

"Hej, Lochnesa, " vyklonil sa z okna spolujazdca a vystrel ku mne ruku v ktorej v končekoch prstov držal päťdesiat eurovú bankovku.

"NO tak, prestaň, sme dohodnutý, že vrátiš, tak ber, je to pôžička nie milodar." Vzala som si teda peniaze a skutočne sa cítila trápne, no ako povedal, mala som skutočne v úmysle mu to vrátiť, takže som si nemusela robiť hlavu a cítiť sa trápne.

Doktor mi spravil zvyčajné vyšetrenia sietnice, a potom som mala prečítať pár písmenok a potom mi napísal papierik s ktorým som mala ísť do optyky.

Ani nie po pól hodinke som vychádzala z budovi polikliniky a v ruke stískala šošovky a výdavok . Tridsať päť eur a šesťdesiat centov, no pochopíte, taká cena za dve malé hlúposti o veľkosti nechta na malíčku.
V ruke držal plechovku coly a spokojne si odpil venujúc mi úsmev podávajúc mi ďalšiu. Pokrútila som hlavou a on do mňa znova šťuchol chladnou orosenou plechovkou.

"Nepijem tieto sladené hnusy, ale, no, ďakujem."

"Prečo ich nemáš? Myslel som, že už s nimi vylezieš," Na perách mu pohrával jemný úsmev a sledoval moju tvár.

"No nemyslela som, že by to bolo potrebné, veď je po škole, a doktor ma varoval, že istý čas to bude trošku nepríjemné,"

"Ako myslíš," naštartoval a vycúval. Podala som mu peniaze a on kývol hlavou venujúc sa riadeniu.

" Nechaj si ich," pokrútila som hlavou a položila ich na palubovku.

"Ľahšie sa mi vráti menej ako viac," priznala som sa necítila som sa preto hlúpo, nie všetci majú bohatých rodičov, tak prečo cítiť rozpaky?

Nič na tou nepovedal a sledoval cestu znova pridávajúc trošku hlasu na jeho hudbe.
Vystúpili sme z auta a rýchlo ma ťahal do bytu, nerozumela som prečo, tu sa jeho kamaráti z lepšej časti mesta nemali dôvod potulovať, tak nemusel mať strach, že by nás zazreli spolu.

Ale nekomentovala som to a nechala ho aby ma za ruku ťahal do môjho bytu.
"Tak a nasaď si ich, od teraz budú tvojou súčasťou, aby sis na ne čo najskôr zvykla," prikázal mi a ja som pokrútila hlavou.

"Zajtra to postačí," oponoval som no on si prekrížil ruky na prsiach a oprel sa ležérne do dverí otcovej izby.

"Musíš si na ne zvyknúť, sama si to vravela, tak ak zajtra nechceš vyzerať ako uplakaný moriak mala by si ich dať a začať trénovať oči." Mal pravdu do kelu s ním. Len som si porazene povzdychla a odpravila sa do kúpeľne.

Mala som trošku stiahnutý žalúdok z predstavy že si budem pchať do očí prsty ale dlžila som mu takmer štyridsať eur musela som to využiť, keď už mi zaplatil tie prekliate šošovky. S mojimi okuliarmi som nebola práve sexy.

Po chvíľke som vyšla von a našla ho sedieť na gauči pohodlne uvelebeného a na nohách si držal vankúš, proste pohodička.

"Hneď je to lepšie," prikývol a hodil vankúš na bok a stiahol nohy do tureckého sedu.

Nebola som si tým istá trošku to rezalo a pálilo.

"Tak čo keby sme sa teraz pustili do tej eseje?" navrhla som žmurkajúc viac ako obvykle.

"No, ja, niečo som vymyslel, a skôr ako to odmietneš si ma vypočuj!" povedal ťapkajúc na sedačku .

Pretočila som očami a sadla si teda k nemu.
"Viem ti pomôcť byť sexy, naučiť sa chovať tak aby z teba bol na tvrdo, ale s líčením ti naozaj neviem pomôcť. Nie som bukvica aby som vedel robil špičkový make-up, tak som myslel, že by nám mohla pomôcť moja sestra. Myslím, že ona chce vidieť Luka na lopatkách rovnako ako ty, ak nie viac."

Nechcela som aby do toho bol zatiahnutý ešte niekto, a už vôbec aby niekto ďalší vedel, že ho chcem vlastne prinútiť aby mal so mnou sex.

No mal pravdu v tom, že on ma nenaučí sa líčiť a tak som teda prikývla.
"Fajn tak zajtra by prišla aj ona so mnou, čo?"

Ach toto nedopadne dobre, poznala som jeho sestru. Často som ju videla v knižnici v podstate sme boli staré známe z knižnice, ale aby bola v mojom byte? Aj ona? Ach.

"Jasné, myslím, že to bude fajn, ak mi ukáže ako zakryť tie pehy na mojej tvári."

Zamračil sa naklonil hlavu a palcom mi prešiel po nose až na časť kde sa spájal s tvárou a kde som mala najviac tých malých hnedých bodiek.

"Ja by som ich teda určite neskrýval, sú rozkošné," Zarazil sa stiahol ruku a posunul sa ďalej a ja som jeho gesto zopakovala.

"Lukáš má však rád dokonalé. A ty Lochnesa si všetko, len nie dokonalá, takže budeš potrebovať pekne veľa sajrajtu na tvár aby o teba čo i len zavadil pohľadom." Samozrejme on aby si nekopol keď môže.
Nič som mu na to nepovedala.

"Tak fajn, kde sme to skončili pri tej tvoje eseji?" Pošúchala som si nos v snahe dostať preč jemnosť jeho prstov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sim Sim | 18. března 2014 v 17:00 | Reagovat

Krása moc se těším na další!Bude brzy? :-D

2 sissa sissa | 18. března 2014 v 18:23 | Reagovat

zase super kapitola a už sa teším ako povie svojej sestre ten úžasný plán :-D  :-D  :-D moc sa teším na 4.kapitolu a nech je čo najskôr pls :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama