5.kapitola - DOHODA 3/3

23. dubna 2014 v 23:27 | Blacky |  Dohoda
Anton


Vystúpil som z môjho auta a už a nestaral o jeho bezpečie. Cez deň to tu bolo celkom bezpečné aj keď som si nebol istý, či by tu prežilo trebárs noc ale našťastie som to nemusel zistiť.

Otvorila hneď na prvé zazvonenie a ja som si pobehol po schodoch, výťah mali stále odstavený. Bol som presvedčený, že tak skoro ani v prevoze nebude, ak vlastne niekedy bude.

Otvorila mi a hneď ustúpila stranou aby som mohol vojsť. Jej byt voňal po vanilke a mlieku. Niečo piekla bol som presvedčený, že si zasa varí. Voňalo to božsky.

Mala na sebe rozťahané tepláky a tričko s akousi prepratou nažehlovačkou vlasy mala v drdole aj keď stále rovné a na očiach tie otrasné škulky.

Všetko sa dostalo do normálu a ja som si spokojne vydýchol, keď na mňa čumela cez tie hrubé sklá bez líčidiel.
Bolo to oveľa ľahšie byť v jej blízkosti a udržať sa pri zdravom rozume.

"Ahoj Lochnesa, tak ako sa máme," podpichol som ju a keď som sa prešmykol dnu a prešiel do kuchynskej časti jej bytu.

"Ešte pred minútkou skutočne dobre," venovala mi šlkeb a aj som sa zasmial.

"Hm, nápodobne," sadol som si na stoličku a ona mi hneď podávala kávu s mliekom.
Zamračil som sa, minula na mňa peniaze. Nebol som síce v jej fanklube ale , to stále neznamenalo, že mi nebude hlúpe že svoje ťažko naškrabané peniaze míňa práve na mňa.

"Nemala si si robiť starosti, ja by som sa uspokojil aj s mletou," prehodil som keď si ku mne sadla so svojou obrovskou šálkou čaju.

"Dnes mi prišla výplata, a tie tri éčka by ma aj tak z biedy nevytrhli," odpila si bylinkového čaju škeriac sa na mňa.

"A kde parcuješ?" Nedalo mi, vlastne sme sa nerozprávali za ten čas , a to už spolu makáme asi štyri dni.

"Roznášam letáky a mám prácu na doma." mykla plecami.

Mlčali sme, akosi sme nemali čo povedať. Čumel som všade okolo seba a začalo to byť pekne nepríjemné.

"No, ja dovolila, som si pustiť do tej eseje bez teba, mám ju už skoro hotovú, len som chcela, že či by si si ju prečítal, či sa ti to páči a tak," prerušila ticho medzi nami.

"Lochnesa, ver , že aj keby mi to napriek domrvíš, ja na to skutočne neprídem. Ale ďakujem, myslel som, že budeš vyžadovať moju spoluprácu."

"No, ale pomáhaš mi viac ako ja tebe, tak som myslela, že by bolo fér aby som aspoň trošku pomohla viac. Ale nemysli, si, že to bude pravidlom, v štvrtáku si to budeš robiť sám!" upozornila ma rozhorčene a ja som sa na ňu uzle usmial.

"Neboj Lochnesa, teba by som nikdy nepoprosil aby si mi to urobila. Na rozdiel od tých blbcov som proti tvojmu chvíľkovému čaru celkom a nemenne imúnny." Zamračila sa na mňa a našpúlila ústa.

"Ty si fakt magor, že?" prehodila podráždene a ja som len s úškrnom mykol plecami.

"Ja viem, že po mne túžiš, ale čím skôr si uvedomíš, že u mňa nemáš šancu, tým menej ťa to bude bolieť," vtipkoval som s vážnym výrazom tváre a ona sa len zaksichtila vstávajúc zo stoličky úplne ma ignorujúc.

Otvorila sporák a do nosa mi udrela vôňa vanilkových rožkov a oči sa sústredili zároveň na horúci plech ktorý vyberala opatrne s roztrasenou rukou.

Až som tŕpol pri pohľade ako jej ruka balansovala.

"Chceš ma ohúriť? To si skutočne nemusela" oslovil som ju stavajúc sa za jej chrbát.

"Čo? Prestaň si tak veriť Tony, som proti tvojmu čaru imúnna rovnako ako ty proti môjmu. To je pre otca, zajtra sa má vrátiť a miluje ich s džemom a čokoládou. S ohurovaním tvojej sexy rite to nemá nič spoločné," odbila ma strkajúc do rúry ďalší plech ešte neupečených.

"Tak že myslíš, že mám sexy riť?" zazubil som sa kontrolujúc si zadok.
Do hrude mi pricapla hrubú chňapku a zasmiala sa vyťahujúc z chladničky džem s malou jahôdkou na etikete.

"Čokoľvej Tono, s tebou je ťažko, nerozumiem ako z teba tie husi môžu byť tak mimo."
Smiala sa mi nechápavo krútiac hlavou.

"Som vtipný, šarmantný a v posteli najlepší," oznámil som jej e zobral tú malú zaváraninu aby som jej pomohol ju otvoriť.

"Skôr si na smiech, hulvát a v posledná vlastnosti ma nezaujíma," prebrala si otvorený pohár s tichým ďakujem a začala sa venovať natieraniu prvej sušienky.

"Nie vlastnosť Lochnesa, zručnosť, niečo také ako kvalitná sexmašína, človek získa tvrdou prácou a vytrvalosťou, trpez...!"

"Rozumieme, rozumieme, ty si ukážkoví príklad tvrdej práce a vytrvalosti, napríklad taký včerajšok, keď si sa odpratala a mňa tam nechal bez toho aby si mi povedal čo ďalej," Skutočne som v je hlase necítil len výčitku ale aj sklamanie?

"Ale, ale, hádam ti len nebolo smutno," podpichol som ju otvoril si zásuvku vybral príboroví nôž aby som jej pomohol s piplačkou.
Prekvapene na mňa pozrela keď som jej zobral ešte nenatretý keksík ale nijak to nekomentovala.

"No nie, smutno nie, skôr som bola naštvaná, lebo sme mali prebrať ďalšie kroky a namiesto toho som musela ísť nepripravená do školy a čeliť chlípnikom." obvinila ma mračiac sa na moje prsty.

"Bola si sexy ako peklo a myslím, že si to zvládla fakt super, obluda, chvíľu si zmiatla aj mňa s tými štoklami. Čo ma privádza k skutočnosti, že si pekná mrcha, klamala si." Zlepil som dva rožky k sebe a na oko tajne si ho vhupol celý do úst.

Čakal som, že bude kričať alebo niečo, no ona moje gesto zopakovala a s plnou pusou sa zazubila ona na mňa.

Nie nebola ako iné, žiadne dievča by si nevopchalo celý ten koláčik do úst. Možno by odhryzlo tak trištvrtinu aby nemali príliš plnúpusu a udržali si vzhľad dokonalej dámy. No Lochnesa sa stým neondila.

Páčilo sa mi to. Poznal som len jedno dievča, ktoré sa nebálo zašpiniť jedlom a tú som miloval. Bolo možné, aby som si Lochnesu obľúbil práve pre podobnosť s v stravovacích návykoch mojej sestry? Ak áno, bol som pošahanejší ako som si myslel.

Neodpovedala, nebolo to možné s plnou hubou a ja som sa teda po prehltnutí fakt lahodnej dobroty odhodlal predostrieť jej plán.

"Viem ako na Luca,"

"Nebol zo mňa práve bez seba." vzdychla si vyberajúc posledný plech z rúry.

"Samozrejme, on je lovec, potrebuje výzvu, ako každý chlap, nás nehorázne baví loviť, dievča čo sa ponúkne samé je príliš ľahká korisť"

"A predsa si sa nechal obšťastnovať Silviou, ktorá ma frajera" prehodila s troškou horkosti a ja som sa pristihol, ako premýšľam či to bol odpor alebo stopy žiarlivosti.

" Nie je moja starosť zaoberať sa frajerom, keď dávajú ber, keď bijú..."

"Presataň, rozumiem, len som chcela pripomenúť, že lovec je skôr rád, keď mu obeť samá skočí do lona, nie je to tak?"

"Och dievča, samozrejme že to neodmietneme , boli by sme hlupáci, ale také dievča, je iba hračka, než príde skutočná výzva. Preto sa ty sústredíš na iných. Necháš sa pozvať na rande každým a vždy po rande ich pošleš k šípku, bez zásunu. Vyvolá to boj o tvoju mušličku a on sa chytí. Jeho ego ho prinúti, chcieť si dokázať, že on sa do tvojich nohavičiek dostane."

V jej tvári bola červeň tak intenzívna ako rúž ktorý mala ráno na perách a potriasa hlavou.

"Ja, hm, dobre teda, len ťa prosím už , nikdy nenazvi, moj... no proste mušlička, je to... proste, už ani nepomysli, na to, že by si začal tému sústreďujúcu sa na tú časť môjho tela!" Bola rozkošná keď sa tak v rozpakoch červenala. A ja som sa pristihol ako premýšľam, práve nad tým malým miestečkom, s červenými kučerami muselo byť fakt zaujímavé, alebo sa možno holí. Čo ma privádzalo k šialeným predstavám všetkých možných zostrihov čo som už videl. Alebo bola možno do hladka, čo by bola skutočne škoda, ohnivá a lákavá, vždy som chcel zistiť, či je pravda to čo sa o ryšavkách vraví.
Zatriasol som hlavou a otočil sa od nej.

Bol som v prdeli, uvedomil som si, to keď som spozoroval ako sa, znova snažím z nej dákym spôsobom vymámiť, či sa holí a ak áno ako.

"Jasné, zabudol som, že si nepoškvrnená," zasmial som sa znova venujúc jej plno zubý úsmev.
Nič mi na to nepovedala.

"Fajn, teda Lochnesa, počuj, zajtra keď ťa niekto pozve na rande neodpovedaj hneď, počkaj si koľko ponúk dostaneš, a potom si vyber jedného ktorý ti bude najviac sympatický. Aby si ty mala na vrch, nebolo to o tom, že berieš všetko, nemôžeš ukázať, že si schopná ísť s kýmkoľvek, vyber si jedného, ktorému to povieš, na konci dňa."

"Myslíš, že bude viac takých , ktorý by chceli ísť so mnou von?" Bola rozkošná ako prekvapene zažmurkala.
Nebol som v poriadku, príliš často so si ju spájal so slovom rozkošná.
Lochnes monštrá nie su rozkošné.

"Jednoznačne," prikývol som pchajúc jej do úst sladký rožok. Keď mala plnú pusu nebola tak rozkošná. Nie tak veľmi.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 sissa sissa | 27. dubna 2014 v 23:13 | Reagovat

konečne kapitola a vbec nesklamala :-D  :-D  :-D perfektná bola a už sa neviem dočkať 6.kapitoly :-D  :-D  :-D  :-D

2 Nikka Nikka | E-mail | Web | 6. května 2014 v 23:15 | Reagovat

Překrásné :-D :-D :-D Moc se těším na pokračování :-D :-D kdy bude asi další kapitola ??? ?? O:-)

3 Simča Simča | 8. května 2014 v 14:56 | Reagovat

Nádhera konečně :-)  :-)  :-)  :-) Doufám že další bude brzo :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D

4 Kate Kate | E-mail | 11. května 2014 v 20:07 | Reagovat

Úžasné :D :D Kdy bude další kapitola? :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama