6.kapitola - DOHODA 3/3

12. května 2014 v 18:22 | Blacky |  Dohoda
tony



"Prečo klameš, vidím, že ťa niečo trápi," staral som sa pristúpil k nej hruďou sa dotýkajúc jej chrbta.
"Gratulujem máš super pozorovacie schopnosti," otočila sa na mňa a jemne ma od seba odtlačila.
"Prečo mi nechceš povedať čo sa ti stalo?" dobiedzal som a skutočne sa zaujímal, nie pre zvedavosť, za ten týždeň sa stala niečím ako mojou skoro kamarátkou a staral som sa o ňu. Nebolo na tom nič zvláštne, tak prečo mi nechcela dôverovať?
"Lebo ťa do toho je hovno!" vybafla na mňa rozzúrená no nie natoľko aby si neuvedomila že zahrešila a pricapla si ruku na ústa.
"Je ma do toho dosť,"
"Prečo?"
"Lebo chcem, tak sa teraz posaď a povedz čo ťa trápi, nech nejdeš na to rande s očami červenými od plaču."
"Budeš sa mi smiať," šepla sťahujúc nohy na stoličku a oprela si bradu o kolená.
"Nebudem , sľubujem."
"Zajtra sa mal vrátiť otec. Nevráti sa, všetko sa pokazilo a ja som stále sama a už ma to nebaví báť sa ako to bude zajtra, a tešila som sa, ale všetko sa kazí a ja s tým neviem urobiť absolútne nič, a už... ja už nevládzem byť stále sama." z očí sa jej vykotúľali prvé slzy, ktoré rýchlo zotrela a zatriasla hlavou akoby sa snažila vyčistiť si myšlienky.
Pristúpil som k nej a objal ju, nevedel čo viac urobiť, nevedel som aké je to byť sám, mal som sestru, matku, otca, priateľov. Bolo mi tak ľúto jej sĺz. Tak som ju len držal, kým sa neutíšila a pripísal si bod k dobru, keď ma objala aj ona okolo pásu a zatlačila tvár viac do môjho brucha.
V utešovaní som bol dobrý, moja sestra plakala nespočetne veľa krát a vždy mi vravela, že som ten najlepší vyplakávací plyšák na svete. Nikdy som je neveril, do chvíle kým sa Jela neodtiahla a so zahanbeným úsmevom dlaňou neprešla po mokrých fľakoch na mojom tričku. Zaťal som ruky v päsť a snažil sa myslieť na niečo nechutné, jej dlaň bola príliš blízko a moja predstavivosť bola príliš živá.
"Ďakujem, a prepáč, a za to tričko," šepla stále hľadiac dlaňou mokré fľaky zatiaľ čo sa s uplakanými očami stretal s mojimi.
Príliš zlá kombinácia, chytil som jej zápästie sadol si na stoličku oproti nepúšťajúc jej ruku.
"V poriadku Jela, dnes to rande zruš, povedz, že ťa bolí hlava alebo že sa necítiš dobre presuň ho na zajtra a dnes si dopraj oddych." prehováral som jej do duše a ona prikývla.
"Už som ho zrušila písala som mu sms-ku."
"Sms-ku? Ty máš mobil a dozvedám sa to až teraz? Akoto že on má tvoje prekliate číslo a ja sa to dozvedám až teraz?" vyčítal som jej skutočne urazený a dotknutý.
"Nepýtal si si ho," mykla plecami sledujúc moje dlane v ktorých som ukrýval jej malú rozochvenú.
"Môžem ťa teda poprosiť o čislo?" stiahol som ruky a ona si ju automaticky objala tou druhou prikladajúc sij u k hrudi akoby ju snáď bolela.
Zostal som s ňou, takmer do pól ôsmej a sledoval telku, urobila na večeru pizza rožky a spolu sme okomentovali film ktorý sme sledovali. Nakoniec sme prišli na to, že ani jedného z nás upíri neberú ale zabavili sme sa na scenári, s prísľubom, že si nabudúce pozrieme na ten film paródiu.
Bolo to prvý krát, čo som s cudzou holkou proste sedel na gauči a ani sa je nedotkol a predsa to bol najkrajší večer aký som kedy zažil.
Pravda nutkanie skloniť sa dať bozk pred tým ako za mnou zatvorila dvere bolo neopodstatnené a nepochopiteľné, keďže to nebolo rande, no bolo tam, takmer som jeho sile nedokázal odolať.
"Ďakujem za všetko, že si ma vypočul, zostal, a strávil so mnou chvíľku, neboj nebudem to po tebe teraz požadovať stále," zavtipkovala no ja som aj tak zbadal v jej tvári červeň.
"Bol to fajn večer, rád si zopakujem nezabúdaj tú paródiu si sám nepozriem, nebola by to taká sranda. Donesiem pivá a ty urobíš tie božie mini pizzičky," navrhol som a naťahoval čas, nechcelo sa mi od nej.
Áno, nechcel som ju nechať samú, len Boh vie, ako som sa bál, že sa znova rozplače pre jej otca, ktorý v sebe nemal toľko aby prišiel aspoň na víkend domov, ale taktiež mi s ňou bolo príjemne ako so žiadnou inou.
Možno preto, že po mne nehádzala tie pohľady typu vyzliekam ťa očami, jej ruky neliezli po častiach môjho tela a bola proste úplný opak všetkých dievčat, ktoré som do teraz poznal.
"Dobre, tak keď budeš mať chuť a čas..."
"V nedeľu?" Navrhol som okamžite a ona sa usmiala s jemným prikývnutím.
"Dobrú noc Jela, Ak by ti bolo smutno napíš, mám hovory zadarmo môžeme prekecať noc až kým sa neunavíš a nezrušíš to v polospánku." navrhol som úplne vážne no ona sa rozosmiala tým jej pohlcujúcim chrapľavým smiechom a ja som si pripísal ďalší bod, rozosmial som ju.
"Ahoj v škole Tony" usmiala sa a chystala sa mi zatvoriť pred ksichtom.
Zatlačil som rukou do dverí a ona na mňa prekvapene vygúlila tie svoje očiská.
"Zajtra pred rande a potom v nedeľu filmový večer." Pripomenul som jej a ona prikývla opierajúc tvár o hranu dverí.
"Ahoj zajtra Tony," dvere sa zatvorili a ja som sa usmieval ako debil.
Wáu, tak takto sa cítia v tých filmoch chlapi, keď im holka zatvorí pred tvárou dvere a oni sa musia usmiať lebo to bol najkrajšie strávený čas aký kedy prežili?
Nikdy som sa netešil na nič tak ako na nedeľu, dokonca ani na zásun.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Nikka Nikka | E-mail | Web | 12. května 2014 v 21:01 | Reagovat

SSkvělé  piš dál prosím :-D oficiálně jsem si zamilovala tvuj blog :-D mám že v oblíbených :-D :-D :-D

2 Blacky Blacky | E-mail | 12. května 2014 v 21:19 | Reagovat

[1]: dakujem nikka aj ja si ta dam  do oblubenych a pozriem si tvoj blog :p

3 Austin153 Austin153 | E-mail | Web | 12. května 2014 v 22:51 | Reagovat

Je to super! Rozhodne pokracuj :-P

4 sissa sissa | 13. května 2014 v 13:54 | Reagovat

pozrime sa ktože sa nám tu zmiloval alebo aspoň je to na dobrej ceste k zamilovaniu :-D  :-D  :-D .....super kapitola a už neviem dočkať 7. kapitolu to bude niečo :-D  :-D  :-D prosím rýchlo daj 7.kapitolu pls :-D  :-D  :-D

5 Seléna Seléna | 13. května 2014 v 17:10 | Reagovat

Předem se chcem omluvit za tak dlouhé zdržování anečtení, ale měla sem prvně menší problémy s pc  no pak zase mě chytlo černé období a hruza.....ale jak pomalu pročítám co sem všechno promeškala žasnu.. je to tak krásné atenhle poslední kousek dohody, pane bože uplně mi zahoře a rozteklo srdce jak to bylo užasné...mám nedostačující slova chvály, protože v tomhle případě není ani jedno vhodne a myslím, že snad ještě ani neexistuje...dokonce bych to možná přirovnala nadpozemské kouzlo...které vede tvuj intelekt a tvé ruky ve psaní...a za mě musím říct že jenom tahle kapitola mi pomohla trochu zahnat smutek, bylo to tak náherné aoslnující, že nenacházím ty správné slova..miluji fantasy romány a miluji romantické povídky a myslím, že tahle povídka, by se mohla shodovat i jako lepší než některé romantické knihy...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama