8.kapitola - DOHODA 1/2

31. května 2014 v 20:17 | Blacky |  Dohoda
Ospravedlňujem sa, že to tak trvalo, ale nemala som veľa času. Seléničko, tu ju máš miláčik. No nemám veľa času teraz. Tak dúfam, že si ju užijete dievčatá :p Blacky




Anton

Keď som ju tam zbadal ako stála s očami dokorán, nebol som schopný pohybu. Trvalo mi asi sedem minút, než som zo seba tú jaštericu dokázal stiahnuť.

Bolo celkom vtipné, že som sa pokúšal ju zo seba odhodiť, keď ešte pred minútou som ju na seba tisol. Ale dôležitá skutočnosť, ktorá ovplyvnila moje konanie bola, že dievča, pre ktoré som sa nechal obchytkávať tou malou nevkusnou kurvičkou v snahe na ňu zabudnúť, hľadelo na mňa ani nie dva metre ďaleko.

Všetko to bolo šialené. Sedem dní, poznal som ju osobne pár dní. Hlúpi týždeň, ktorý, všetko zmenil.

A potom, keď sa mi to konečne podarilo a dievča s polonahým zadkom a hrudníkom odkráčalo preč, ona bola preč, a moja sestra mala šťastie, že ju milujem inak by som z nej vytriasol všetky kosti pre jej hlúposť, pustiť ju samú von, len v tých hriešnych šatôčkach.

Vedel som, že je to moja vina, to ja som ju vyhnal von. Monika a Peter šli so mnou odhodlaný mi pomôcť ju hľadať.

Peter šiel k autám ja s Monikou sme zostali spolu. Keď mi týpek pri hlavnom vstupe povedal, že skutočne videl ryšavé dievča na ktoré som sa pýtal srdce mi vynechalo úder. Šla dozadu, pre Boha živého, potratila úplne rozum?

Aj keď som bol presvedčený, že to urobila preto, lebo sa sama za budovou cítila bezpečnejšie ako pred barom kde stálo príliš veľa ľudí.

Jej odhalené smotanové stehno omotané okolo bokov toho skurvenca ma pripravili o schopnosť normálne dýchať. Keď som zazrel ako sa jeho prst zahákol do čiernej čipky a začal ju ťahať, zatiaľ čo ona plakala neschopná ho zastaviť, myseľ mi potemnela a jediné čo som videl bola jeho prasačia tvár, ktorá čakala na moje päste.

Bez váhania som ho strhol z jej bezmocného tela a vrazil mu v otočke jeho tela úder. Bol väčší ako ja, silnejší no ja som mala výhodu prekvapenia a taktiež jeho opileckej poruchy koordinácie. Nemienil som mu prenechať dosť času aby sa pozviechal z asfaltu, bol to risk, že by aj napriek opilosti mal dosť sily. A tak som mu vyliezol na hruď a z celej sily trieskal na striedačku do jeho tváre.

Uvedomoval som si, že ma budú hánky neuveriteľne bolieť, ale teraz som bol nabitý adrenalínom a ten mi bránil cítiť bolesť.

Keď ma moja sestra zavolala s plačom na krajíčku pobehol som si k nej a vzal ju do náručia. Chvela sa ako malé mačiatko zatúlané príliš ďaleko od mamičky a ja som ju bez váhania k sebe tisol stále silnejšie. Len pre pocit, že je už v bezpečí, môj, rovnako, ako pre ten jej.


Vidieť ju v mojom tričku bolo neuveriteľne sexy. Nikdy by som si nepomyslel, že to môže byť tak, že sa mi bude nejaké dievča zdať sexy v mojich veciach, že by som ponúkol nejakej aby si moje veci obliekla a už vôbec, že by som nechal dajakú z nich prespať u mňa v mojej posteli.

Po dlhej sprche, pri ktorej som sa snažil schladiť si hlavu po pohľade na ňu v mojom tmavom tričku siahajúcom jej takmer až ku kolenám som neisto vyšiel von. Bol som trošku v pomykove ako sa k nej zachovať. A áno, predstava, jej červených vlasov na mojich tmavých obliečkach mi tvorila sliny v ústach.

V tých čiernych šatách bola hriešna, nikdy somm nič tak krásne nevidel s červeným rúžom a vlasmi bola stelesnením rozkoše. No teraz v mojej posteli s uvoľneným výrazom a bez make-upu, ktorý skrýval jej rozkošné pehy na nošteku a líčkach bola ešte krásnejšia, nežným a jej vlastným spôsobom.

Samozrejme, že dievča z pred pár hodín bolo neodolateľné, ale ja som si z nejakého neznámeho dôvodu viac vážil a viac sa mi páčila práve s pehami a v rozťahaných teplákoch a tričku. Teraz, keď mala to moje...

Dokonalá, v mojej posteli, s jemným úsmevom a s vlhkými vlasmi, ktoré teraz mali skutočne farbu červenej medi bola ako sen.
Túžil som sa k nej pritúliť, cítiť jej vlasy na svojej hrudi, ich vôňu, vôňu Vianoc.

Nesmelo som natiahol ruku a odstránil jeden pramienok dokonalej špirály vlasov z tváre a ona tým svojim malým noštekom zakývala ako zajačik, keď ju vlastný prameň pošteklil.

Túžil som okúsiť jemnosť jej pokožky, jej pier.
Trhlo mnou pri uvedomení si myšlienok a ich smeru. Vyskočil som z postele a so zovretým žalúdkom prešiel po tichu na chodbu kde som si zo vstavanej skrine vybral deku.

Zvažoval som, že by som sa už do izby nevrátil. Dialo sa so mnou niečo, čo som nepoznal, a nechcel som aby sa to dialo, nie, keď ona tak túži po Lukovi.

No neodolal som, a vrátil sa po špičkách aby som ju nezobudil a ľahol si tak ako povedala, na druhý koniec postele. Tá vzdialenosť bola obrovská, aj keď som natiahol ruku, stále tam bolo dosť miesta. Mala pravdu, nebolo šance, aby sme sa v spánku stretli. A tak som len s rukami podloženými pod pravým lícom, sledoval jej pokojnú tvár až kým som nezaspal. S myšlienkou, že by mi vankúš, na ktorom dnes spí mohol navoňať jej vlasmi. Veď predsa jedno použitie môjho nemôže úplne potlačiť ten jej, ktorý používa pravidelne.



Prebudenie bolo rýchle a okamžité. Buchot v dome nedal možnosť na pokojné vstávanie.

Jela sa strhla iba o chvíľu neskôr ako ja na druhej polovici, celú noc prespala v tej istej polohe na boku ako zaspala. Neuveriteľná skutočnosť.

"Tony," vydýchla a pošúchal si oči strapatá a ospalá bola skutočne sladká.
Najkrajší obrázok aký som kedy videl.

Zatriasol som hlavou na takéto myšlienky nie je miesto.

"Dobré ráno Lochnesa," usmial som sa na ňu maskujúc rozrušenie pre nepokoj v dome.

Samozrejme neúspešne, úsmev v sebe nemá moc zvukotesnosti a tak počula nejasné zvuky a buchot.

Otočil som sa jej chrbtom a pretrel si tvár dlaňami. Ten smrad nechcel klesnúť, a pohľad na jej rozospatú tvár mu skutočne nepomáhal.

"Vypadne, vypadne z môjho domu!" Počul som matkin hlas blízko dverí mojej izby a švihol pohľadom k Jele, ktorá sebou znova jemne mykla.

"Prepáč, malé rodinné trable." vzdychol som si siahajúc po teplákoch ktoré som si stiahol večer a nechal ich hodené pri posteli. "Pôjdem to očekovať, zostaň tu, áno? Daj si trebárs sprchu alebo čokoľvek," usmial som sa prešiel k skrini pátrajúc po čistom tričku.

Len prikývla a sledujúc ma akosi prevliekam tričko cez hlavu. Prvýkrát ma zamrzelo, že nemám na bruchu skutočné svaly a som len vyrysovaný. Ak by som mal plech buchiet určite by slintala takto sa v podstate nemala na čo pozerať, tých pár jemných naznačení šiestich brušných svalov nebol práve odzbrojujúci.

Jej tvár očervenela a rýchlo stiahla pohľad, pristihnutá pri špehovaní.

Nič som jej na to nepovedal, po spoločne strávenej noci a pocitoch čo som pri nej začal mať by bola podrivačná pripomienka dosť divná a rozrušujúca pre nás oboch. Teda pre mňa stopercentne.

Na chodbe bolo hotové peklo, moja matka s náručou plnou otcových vecí, neviem koľká várka to bola, prešla k vrchu schodiska a vyhodila ich na ich spodok.

Znova sa stratila v ich spálni a s ďalšou várkou jeho osobných vecí si dupala cestu opäť ku schodisku.
Postavil som sa jej do cesty zastavujúc ju.
"Mama, čo vystrájaš? Preboha živého!"

"Čo myslíš? Vyhadzujem tvojho otca z domu!" ozrejmila mi situáciu a ja som bojoval s nutkaním otrieskať si hlavu po stenu.


"Prečo práve teraz? Ráno? Mám tu návštevu, robíš mi zlé meno," zavrčal som na ňu a ona sa na mňa pozrela s bleskami v očiach.

"Ty si sem priviedol jednu z tvojich malých kurvičiek? Koľko krát ti mám povedať, že si neželám aby si ich tu nechával cez noc? Si ako tvoj prekliaty otec, jedna ti nestačí, nikdy nebude!" kričala po mne ako po malom decku a urážala Jelu, ktorú vôbec nepoznala.

"Jela nie je žiadna z tých hlupáň, neželám si aby si o nej takto vravela, nepoznáš, ju nemáš právo ju urážať!"

"Takže je to jedna z tých prekliatych zlatokopiek, čo vedia ako sa dostať bohatým, naivným chlapcom pod kožu a prinútiť ich platiť, no pekne, nemyslela som si, že budeš tak hlúpy chlapče. Je jasné, že jej ide o tvoje peniaze!" obvinila ju zasa a mne vzkypela žlč.

"Podľa seba súdim teba? Dráha matka?"

Jej dlaň dorazila na moju tvár skôr, ako som si stihol uvedomiť čo som to vlastne povedal.

"Som zničená pre tvojho otca, ktorý podal žiadosť o rozvod a ty ma ideš urážať, vlastný syn? Teraz by si mi mal byť oporou a nie vláčiť si sem pobehlice a ešte ich..." Mama stíchla, keď sa na chodbe objavila Jela vo svojich hriešnych šatôčkach a s kabelkou prehodenou cez pravé rameno bola takmer dokonalá, nebyť zahanbeného pohľadu so sklopenými očami a neistým prešľapovaním.

"Ja, pôjdem, ďakujem že si ma tu nechal prespať. Ospravedlňujem sa," šepla pretlačila sa cez medzeru medzi mnou a matkou a opatrne prekračujúc otcove košele nohavice a spodné prádlo cupitala dole schodmi.

"Jela, počkaj!" zavolal som na ňu a rozbehol sa chytajúc ju na spodku schodiska za predlaktie.

"Nechcela som byť problém," šepla vyťahujúc si ruku z mojej dlane.

"Nie si, skutočne, mama je hysterická, pre rozvod s otcom, nemyslela to tak." Neviem prečo som klamal, ale určite nie kôli matke. Skôr to mohlo byť pre Jelu a jej ukrivdený, ubolený pohľad.

"Prepáč, naozaj som nechcela spôsobiť problémy. Ja už musím ísť, mám niečo na práci. Prepáč."

"Odprevadím ťa, čo ty nato?" navrhol som skákajúc bosými nohami do botasiek.

Pôvodne som mal v pláne si s ňou dať raňajky, ktoré by som pripravil ja a potom ju zobral domov no teraz bolo skutočne asi najrozumnejšie ju čo najskôr dostať z domu, moja matka bola sviňa, netušil som ako ju ešte dokáže vyurážať.

"Nie to je v pohode, ja... Zvládnem to sama." usmial sa strnulo mňa to zamrzelo, videl som ju usmievať sa úprimne, keď sa smiech odrazil v jej ryšavých očiach a teraz tomu tak nebolo.

"Ospravedlňujem sa, za matku... No čo keby som to odčinil dnes večer? Pri to filme?"

Len mykla plecami, a otvorila dvere od môjho domu.

"Ak budeš mať čas a chuť, aspoň preberieme ďalšie kroky a naučíš ma flirtovať a prinútiť chlapca po mne túžiť, to rande s Adriánom dopadlo katastrofálne. Ani sa nepokúsil sa ma dotknúť..." vzdychla znova so smutným úsmevom a ja som na oko s pochopením prikývol.

V skutočnosti som sa však tešil z neúspešného rande a gratuloval Adriánovi, lebo si predĺžil život na dobu neurčitú, preto, že ju nechal na pokoji.
Nebol hodný jej ružových plných pier.

Nebol som si istý, či na svete je chlap, ktorý by si ich zaslúžil.

"Dohodnuté, donesiem tie pivá a ty urobíš tie dobré rožky," navrhol som a ona otváral ústa kývajúc hlavou no aj som sa usmial.

"jedno pivo ťa nezabije Lochnesa, aj keď pri tvojich balónoch je riziko, že už nezoženieš podprsenku," zasmial som sa a ona na mňa nechápavo zdvihla jedno obočie.

Pokrútil som hlavou

"Z piva rastú kozy, to si nikdy nepočula? No ty to rozhodne nepotrebuješ," prikyvoval som si zasmiala sa krútiac hlavou.

"Ach, Tony... Ahoj večer."
Stratila sa za dverami a a ja som ich zadržal sledujúc jej postavu vzďaľujúcu z našej príjazdovky. Bosky s lodičkami v ruke cupitajúc po asfaltovej ceste vyzerala dokonale, ale to ona stále.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Simča Simča | 1. června 2014 v 11:38 | Reagovat

Moc se ti to povedlo

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama