9.kapitola - DOHODA2

9. června 2014 v 23:13 | Blacky |  Dohoda
Jela


Skutočne som nemohla uveriť, že Luka prinútilo chcieť ma niečo tak hlúpe ako Adriánove reči, že by ma Tony chcel. Ale bolo dobré, že cesta bude ľahšia.
Tonyho dlane na mojom chrbte ma pálili a ja som sa zvyšok času do obednej prestávky mrvila ako mrľa. Boli tak jemné, iba na palci som cítila jemný mozoľ pravdepodobne z hrania na gitare.
Cítila som ako mi tvár horí len zo spomienky na jeho pery trúce sa mi o ušný lalôčik. Musím tie myšlienky rýchlo za hnať, hneď!
Malý papierik narážajúci mi do tváre mi pomohol a ja som prekvapene pozrela na papierovú guľôčku o veľkosti pinpongáču ležiacu na mojom zošite.
Švihla som pohľadom na Tonyho, no ten bol vo svojom svete. Videla som ho ako rytmicky pohyboval nohou a s pohľadom do prázdna si jemne perom vyťukával do pery. Skladal, zrejme ho pochytila múza a on potreboval text alebo skôr tóny dostať na papier. Bolo fascinujúce sledovať ho pri tvorbe. Bol tak stratený.
Tiché "ps, ps" ma vrátilo do reality a ja som sa pozrela smerom odkiaľ zvuk prichádzal.
Luk.
Stále som si nemohla zvyknúť na jeho vyškerený ksicht.
Naznačil mi otváranie imaginárnej guľôčky. Pochopila som, že mysli papierik ktorý mi... Poslal on? Skutočne?
"Čo chcel ten trapko? Prečo si s ním bola v miestnosti pre upratovačky?" Wau tak tu sa fakt rýchlo šíria informácie.
Nevedela som čo napísať, a on na mňa hľadel čakajúc kedy mu odpíšem.
Ale čo? Čo mu mám napísať?
Jediná možnosť bola vypýtať si pomoc od Tonyho, no Luk na mňa stále hľadel nemala som možnosť napísať mu sms.
A tak som sa na Luka usmiala a len mykla plecami.
Zamračil sa a naznačil rukou písanie. Vzdychla som si, čo som mala robiť?
Zdvihla som ruku a upútala pozornosť profesora ktorý na mňa vyklenul jedno jemne prešedivelé obočie.
"Áno, slečna Matyasová?"
"Mohla by som prosím na toaletu?"
"Ale rýchlo naspäť," Vďaka Bohu za primárne potreby a za zákon, ktorý profesorom zakazuje brániť žiakom močenie.
"Si v poriadku?" Sms mi prišla skôr ako som stihla zaliezť do jednej z kabínok.
Usmiala som sa no hneď sa zamračia.
Nenamotávaj sa, no tak!
"Potrebujem pomoc, Luk sa pýtal, čo sme robili v tej miestnosti s metlami a ja neviem čo mu napísať, stále po mne čumel tak som sa vypýtala na záchod aby som ti mohla napísať :P" vyťukala som rýchlo.
"Odľahlo mi, bál som sa, že ti je ťažko alebo tak... nechaj ho čakať, neodpisuj, po hodine choď k jeho lavici a vystrč svoje štvorky a povec mu, že som ťa otravoval pre rande, ale ty o to nestojíš, lebo nie som tvoj typ. Pri tých slovách skús hlas stlmiť aby vyznel tvoj chrapčák a ukazovákom sa dotkni jeho čeľuste, prisahám, že z toho zblbne!"
Odpoveď ma dostala do pokoja ktorý som potrebovala aj keď som si nebola istá, či to skutočne Luka položí, nakoľko chce len ublížiť a ponížiť Tonyho, no vedela som, že to aj tak urobím. Veď preto, som predsa Tonymu písala.
"Ďakujem máš to u mňa ;)"
"Esej Lochcnesa, sme si kvit, a len na začiatku :D" Na to som už neodpísala a pohla sa do triedy.
Luk sa na mňa nepozrel a ja som nervózne drvila papiek ktorý mi poslal.
To zvládnem, to dám, nič ťažké...
Zazvonilo a ja som ako strela vyskočila z lavice dupajúc si cestu k Lukovi. Bolo to zbŕkle a nekoordinované, no napätie zo mňa urobilo blížiacu sa katastrofu. Počas cesty k jeho lavici, ktorá bola v strednom rade úplne vpredu som sa snažila do krokov dostať trochu ladnosti. Potrebu pozrieť na Tonyho som potlačila a zhlboka sa nadýchla.
Luk sa otočil na mňa vo chvíli, keď som sa mu chystala poťukať na rameno.
"Ahoj, " šepla som a on si ma prezrel automaticky som vypla hruď naklonila sa.
Nenávidela som sa za to a bola rozhodnutá si za to po vyučovaní otrieskať hlavu o stenu, ale teraz som ho musela presvedčiť, že by som o stála, aj keď je malá pravdepodobnosť, že by o neho nejaká nestála.
Na prázdno prehltol a po dlhej chvíli zdvihol pohľad stretávajúc sa s mojim.
"Neodpovedala si mi," obvinil ma znova klesajúc pohľadom nižšie.
Bolo riziko že sa povraciam.
"Chcela som ti to povedať osobne." šepla som dúfala, že zvodne a predklonila sa ešte viac dlaňami sa opierajúc o jeho lavicu.
Jeho hrtan sa pohol ťažko dole a oblízol si pery.
Ono to fakt fungovalo!
"Otravoval ma s rande," nadýchla som sa a prešla pomaly prstom po jeho sánke. Nepúšťajúc oči z tých jeho. "ale on ma nezaujíma," pokrútila som hlavou a stiahla ruku z jeho tváre.
"Dúfal som, že dievča ako ty, bude mať vkus. Usmiala som sa na neho a prikývla.
Dievča ako ja? Ešte pred týždňom som bola obluda, ktorá nebola dosť a ani pre bezdomovca. Chcela som mu napľuť do ksichtu.
Otočila som sa k odchodu s tichým úľavným výdychom no on ma zastavil schmatol za zápästie a pritiahol späť.
"Čo keby sme spolu niekam zašli? Čo?"
"Neviem, musím si to premyslieť, ak chceš, budeš vedieť byť presvedčivejší, že?" Vytiahla som si ruku z jeho zovretia a pohupujúc bokmi som sa vrátila na svoje miesto.
"To bolo dokonalé," Sms mi vyčarila úsmev na tvári a spokojne som odložila mobil do malého vrecka na kraťasách.
"Ahoj Jela, Monika si sadla ku mne a ja som sa usmiala.
"Počula som, že s bratom konečne tvoríte pár," usmial sa spokojne.
"Nie, netvoríme, odkiaľ niečo také máš,"
"No, vraví sa to, vraj ste spolu boli zavretý päť minút sami v sklade.
"To ešte neznamená, že sme spolu, len tvoj brat mal chuť ma obchytkávať a presviedčať ma, že patríme k sebe," kývla som rukou a sledovala ľudí okolo, usmiala som sa pre sebe, Luk sa to dozvie.
"Skutočne sa rozhýbal? Ach som tak rada, myslím, že ťa má skutočne rád, mala by si mu dať šancu." vzdychla si." Vykašli sa na tú vec, veď ty vieš akú . Tony ťa má rád takú aká si, nemusíš sa pretvarovať, a po nedeli viem, že a ty jeho, bolo by fajn vidieť ho šťastného." Bola som zmetená, myslela som, že to hrá so mnou, no ona vyzerala, že každé slovo myslela, úplne vážne.
Zatriasla som hlavou. Jej telo bolo zrazu vo vzduchu a zmizlo za vysokou postavou.
"Hej, to je moje miesto ty hlupák!" počula som jej hlas vychádzať z poza chrbta Tonyho.
"Už nie sestrička, teraz je už len moje," žmurkol na mňa a aj keď som vedela, že to iba hrá srdce sa mi pohlo vpred a chcelo mi roztrieskať rebrá.
"Ahoj Jely, niečo som ti kúpil," usmial sa a položil predo mňa ovocnú misku s jahodami, ananásom, hruškami a banánmi.
"Mám obed, ďakujem." Ukázala som na svoju potravinovú dózu s rizotom, čo som si uvarila.
"Ale potrebuješ aj dezert." upozornil posúvajúc malú sklenenú misku ku mne.
"ďakujem teda." Usmiala som sa na neho.
Sklonil sa ku mne a môj svet sa zmrštil do malej bublinky z jeho vône.
Voňal dokonale, ako korenie, citróny a on. Dokonalý výber parfumu zvýraznil jeho osobitú vôňu a jeho. Chcela som aby ma do nej zabalila tak ako v sobotu, keď ma držal a zachránil.
Zatriasla som hlavou a prehrabla si rukami vlasy.
Šialená, tak šialená.
"Odplať," šepol a ja som na neho vyvalila oči, keď bol zrazu príliš blízko a naše nosy sa takmer dotýkali.
Naprázdno som prehltla a strácala sa v dotyku jeho dlane tlačiacej na moju šiju.
Len hra, len hra, nemyslí to vážne, prestaň, dýchaj!" kričala som po sebe no nebolo to ľahké.
"Hej drž sa od nej!" Lukov hlas bol výstražný a ja som sa prikrčila pod jeho silou.
"Vypadni Lukáš, nevidíš, že tu mám niečo rozrobené?" Pritiahol si ma Tony viac na seba a ja som spokojne vdýchla jeho vôňu.
"Nestojí o teba, vravela mi to, tak ju pusť a zmier sa stým." Posmieval sa Luk.
Áno, presne to som povedala.
Odtiahla som sa od Tonyho zatlačila do jeho hrude.
"No tak, prečo sa pre mňa hádate, kto povedal, že stojím o jedného z vás?" Tony na mňa prekvapene pozrel.
Sama som boa prekvapená, kde sa to vo mne vzalo, ale reakcia tých dvoch bola dokonalá.
"Prinútim ťa ma chcieť, získam si ťa, nieje dievča, čo by ma nechcelo," Zavrčal Luk.
"Zabudni, oná má na viac ako na kopu svalov, bude moja!"
"Nerada vám kazím slovné súboje chlapci, ale o tom koho budem rozhodnem ja, nie som vec!" vstala som vzala si svoj nedojedený obed a odkráčala z jedálne.
"Hneváš sa?" Pretočila som oči. načo som mu do kelu tam dávala číslo? teraz ma bude bombardovať SMS každú chvíľu?
Neodpovedal som mu. Hnevala som sa.
Sama na seba, za to, že som tak na neho reagovala aj na neho, že mi to robil. Že prišiel s niečím takým ako budeme sa tváriť, že ťa chcem.
Bolo to na dve veci. Ja som bola celá na dve veci, keď som zabudla kto vlastne Anton je.
Nelíšil od Lukáša. Tiež ma mal za oblodu. A bol omnoho horší ako Luk, Luk ten ma chcel do postele, lebo teraz som bola super kosť o ktorej snívali chlapci, Tony len chcel svoju esej a dostať am do Lukovej postele. Pre neho som bola super obludná, stále tak ako pred tým.
Budem to musieť vrátiť, ten stav z pred týždňa, keď ma čas s ním otravovala a nenávidela som ho , lebo bol jedným z tých vypatlaných zbohatlíckych magorov.
Koniec sladkej Jely, kamarátstva, vrátim to na začiatok, nedovolím aby mi ublížil. A nedopustím aby som si ublížila ja sama.
Mobil mi zazvonila ja som chcela zdvihnúť a vyčistiť mu črevá, poslať ho do pekla a nech mi dá pokoj, že nie som vec, o ktorú by sa mohol dohadovať, aj keď som vedela, že to vlastne nemá zmysel, lebo on v skutočnosti o mňa nestál.
No našťastie som bola dosť pri zmysloch a skontrolovala si volajúceho.
"Dobrý deň," pozdravil sa mi známi mužský hlas.
Usmiala som sa, mala som rada keď volal, znamenal prácu, práca znamenala peniaze, a aj som mala jeden dlh, ktorý som akútne potrebovala vyplatiť.
"Dobrý deň, máte pre mňa prácu?" spýtala som sa s nádejou v hlase aj keď som vedela, že má.
Inak by mi predsa nevolal.
"Ako vždy zlatko, tri obchodné reťazce, no dnes budeš mať navyše letáky z reštaurácie, čo sa otvára cez víkend. Môžem sa zastaviť dnes okolo tretej?"
"O tretej to bude okej." súhlasila som.
Kým tie letáky poskladám a dostanem sa k roznášaniu bude síce neskoro, ale teraz je svetlo už dlhšie, nemusel by to byť problém.
"Tak o tretej ahoj." Počula som jeho jemný hlas a musela sa usmiať. Bol to dobrý chlap, a otcov známi.
"O tretej, zatiaľ pá," ukončila som hovor a spokojne si odložila mobil.
"S kým o tretej? Myslel, som, že sa stretneme u teba, a..."
"Tak si myslel zle Tono, a nezakrádaj sa!"
"Ty máš rande?" zisťoval so zamračením v tvári a prekríženými rukami na prsiach.
"Nič ťa do to ho nie je." Odvrkla som podráždene a pohla sa v pred.
"Hej čo sa deje? Prečo si nasratá? Nič som predsa neurobil."
"Nie? A tá hlúpa hra čo? Ach nechaj tak, dnes mám pred sebou ťažký deň a nemienim si ho ešte priťažovať rozčuľovaním sa nad tebou."
Jeho ruka sa omotala okolo môjho zápästia a stiahol ma k sebe prirážajúc ma o svoj hrudník.
"Každé jedno slovo som myslel vážne, smrteľne vážne. Neželám si aby si randila s kýmkoľvek a kedykoľvek." Vrčal mi do tváre a moje nohy zoslabli.
"Si rovnaký ako Luk, a ja som na to na chvíľu zabudla. Ale spomenula som si, tak si nechaj starosť. Nemusí ťa trápiť či mám rande, dnes sa nestretneme."
Nechala som ho tak ani sa neobzrela.

Decká z jedálne sa začali hrnúť a ja som sa mu šikovne stratila v dave vypínajúc si mobil.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 sissa sissa | 10. června 2014 v 12:29 | Reagovat

perfektná kapitola ako vždy a už sa neviem dočkať pokračovania ktoré dúfam bude čo najskôr :-D  :-D  :-D

2 Seléna Seléna | 13. června 2014 v 9:28 | Reagovat

no wooooooow takový konec že se nestydíš.. nás takhle nechat... jinak užasné samozřejmě, ale zanadávat sem musela taky 8-)

3 Simča Simča | 14. června 2014 v 9:33 | Reagovat

Zase se ti to moc povedlo :-)  :-)  :-)  :-)  :-)  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D
Moc se těším na další kapitolu doufám , že bude brzy :-D  :-D  :-D  :-D  :-D  :-D
Teď je to tak napínavé:D

4 Pavla Pavla | 19. června 2014 v 10:26 | Reagovat

žůžoo :-)

5 Nikka Nikka | E-mail | Web | 19. června 2014 v 21:07 | Reagovat

Ježíši jak to zkončí??? :D :D musíš napsat další kapitolu !!! :D :D

6 Seléna Seléna | 24. června 2014 v 10:24 | Reagovat

ahoj zlato, prosímtě mám pro tebe ten obrázek Dohody trvalo to..vid, tak prosímtě na email mi posli Informace abych se mohla k tobe prihlasit na blog ajá ti to tam znova nastavím a poprípadě na email mi napis co bys tam chtěla ještě změnit poupravit atd..

7 sissa sissa | E-mail | 25. srpna 2014 v 15:44 | Reagovat

ahoj kedy už pridáš ďalšiu kapitolu?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama